Uprac si izbu! Ktorý rodič nemá pocit, že túto vetu denne neúspešne opakuje? A keď sa táto žiadosť nestretne s reakciou, je prekročená hranica medzi dôraznou pripomienkou a skutočným sporom. Upratovanie je len zriedka prioritou dospievajúcich a detí. V dome alebo byte, kde je priestor usporiadaný predovšetkým pre dospelých, predstavuje izba pre dieťa jeho osobný priestor. Hrá sa tu, kreslí a nestará sa o to, čo za sebou zanecháva. Ak odmieta rodičovský príkaz, znamená to, že si nárokuje svoju slobodu a skúša, kam až môže zájsť.
Tvárou v tvár kopám oblečenia a rozhádzaným hračkám niektorí rodičia rezignujú. „Do izby mojich adolescentov radšej nechodím, vyhnem sa tak hádkam,“ hovorí Alexandra. Čo robiť, keď si rodičia prajú obnoviť aspoň aký-taký poriadok v izbe svojho dieťaťa? Predovšetkým sa treba pýtať, ako je to s mojou vlastnou izbou. Ak mám na pracovnom stole kopy neusporiadaných papierov alebo sa nedokážem zbaviť starých vecí, ktoré sa povaľujú v byte, je pravdepodobné, že tento postoj prevezme aj dieťa.
Podľa Astrid Eulalieovej, autorky knihy Uprac si izbu, treba zmeniť postoj a nevidieť v upratovaní stratu času a nudnú povinnosť. „Najdôležitejší je príklad. Treba aplikovať to, čo chceme od detí, predovšetkým na sebe. Vo Francúzsku máme sklony považovať upratovanie za nutné zlo. Odďaľujeme ho, sťažujeme sa. V Ázii ho považujú za dialóg so svojím vnútrom. Myslím, že je dôležité dať upratovaniu túto hodnotovú dimenziu,“ hovorí.
Naučiť sa dôkladne triediť svoje veci, každej z nich venovať jej miesto a vytvárať harmóniu vo svojom vnútri a tým dosahovať väčší duševný mier: také zásady hlása japonská kráľovná upratovania Maria Kondo vo svojej knihe Zázračné upratovanie. „Tento princíp sa stále viac týka nášho sveta. Bola som však prekvapená, že v týchto domoch zostáva detská izba zvláštnym územím. Naučiť dieťa upratovať si svoje veci môže byť zábavná činnosť, ak tomu venujeme čas a energiu,“ hovorí Astrid Eulalieová.
Najprv treba začať s triedením vecí a všetko poškodené alebo zbytočné dať preč. „Uprataná izba dáva adolescentovi väčší pokoj. Keď vie, že to a to nájde tam a tam, nestráca čas hľadaním a je výkonnejší,“ zdôrazňuje Eulalieová.
Ak je napriek tomu izba aj naďalej zavalená neporiadkom, je možné použiť inú metódu. „Deti musia upratovať pri hudbe a s upratovaním skončiť pri ich dvoch obľúbených pesničkách,“ hovorí upratovacia konzultantka Caroline. „Do dcérinej izby som umiestnila veľký prútený košík. Je to pekné a praktické: všetko sa tam schová. Upratujem spoločne s dcérkou a pozerám sa na hodiny, aby som vedela, koľko času jej upratovanie zaberie,“ uvádza. „Nad neporiadkom v izbe mojich detí som si trhala vlasy. Začala som nakupovať knihy o upratovaní, aby som ich naučila, že upratovanie môže byť zábavné,“ hovorí Evelyne, tiež upratovacia konzultantka. „Nakoniec to veľmi dobre fungovalo, najmä keď som sa do upratovania pustila spolu s deťmi. Milujú to. A je to rýchlejšie. Niekedy si vezmem kopu bielizne na žehlenie alebo na roztriedenie a žehlím alebo triedim v ich izbe. Deti majú dojem, že upratujem s nimi, a všetko si upracú,“ dodáva.