Jeho skrátená podoba je takzvané obedové menu v ponuke reštaurácií podávané ako jeden celok. Aj naše bežné menu, ktoré si pripravujeme doma, býva väčšinou menu redukované.
Aperitív
Nič neznáme – aperitív je nápoj podávaný pred jedlom, najvhodnejšie 15–20 minút pred jedlom. Jeho zmyslom a účelom je hlavne povzbudenie chuti, ďalej je jeho význam v tom, že aperitív pripraví žalúdok na ďalšie chody. Najmä zložité obedy sa začínajú zvyčajne aperitívom. Aperitív ma aj spoločenský význam , ktorý spočíva vo funkcii prípitku.
Viac receptov na predjedlá nájdete tu
Studené predjedlo
Studené predjedlo podávame ako prvý chod v menu. Jeho význam spočíva v tom, že podporuje vylučovanie tráviacich štiav a pripravuje žalúdok na ďalšiu „dávku“ jedla. Malo by ísť o malé množstvo jedla (asi 80 g), môže byť pikantné, ale nie príliš korenené, pretože korenie otupuje chuťové bunky, má byť slané, nie sladké, nemá byť pripravené zo surovín, ktoré nadúvajú…
Teplé predjedlo
Teplé predjedlo má zvyčajne hmotnosť do 120 g a podáva sa buď po polievke, alebo polievku nahrádza. Má byť ľahko stráviteľné, malo by mať jemnú chuť, nemalo by byť príliš korenené ani mastné a môže sa podávať s malou dávkou prílohy alebo s pečivom. Príkladom je varená zelenina na anglický, francúzsky či poľský spôsob alebo zapekaná zelenina so syrom.
Polievka
Polievka dopĺňa denný príjem tekutín. Jej úlohou je prehriať žalúdok, zabezpečiť a podporovať vylučovacie žalúdočných štiav a pripraviť žalúdok na príjem hlavného chodu. Jedna porcia polievky je zvyčajne 330 ml. Podáva sa v polievkových miskách (vývary, riedke polievky). Zahustené polievky podávame v hlbokých jedálnych tanieroch. Tie podávame často ako ľahký obed.
Hlavný chod
V našich končinách má dodnes tradíciu hlavného chodu v obedovom menu jedno výdatné jedlo, napríklad rôzne upravené mäso s prílohou a so šalátom. V mnohých krajinách sveta však hlavný chod neraz pozostáva z niekoľkých menších „minichodov“ s postupnosťou od ľahších po ťažšie pokrmy, ktoré bývajú „preložené“ šalátmi a rôznymi druhmi zeleniny.
Dezert
Tradícia hovorí o dezerte ako o čerešničke na torte, ktorá ukončuje podávané menu. Aj v tomto prípade sa prejavuje odlišnosť krajín či regiónov. Najčastejšie sa za dezert pokladá menšia či väčšia porcia sladkého jedla – koláč, pečený či nepečený zákusok, niekedy torta, zmrzlina či puding s ovocím alebo pečivom… Lenže napríklad vo Francúzsku sa podáva ako dezert syr.
Morčacia roláda s pórom a so zelerom
Potrebujeme:
1 kg vrchného morčacieho stehna s kosťou, soľ, mleté čierne korenie, horčica, olej, 500 ml zeleninového bujónu
Náplň: olej, 1 pór, 200 g zeleru, vajce, soľ, mleté čierne korenie
Postup:
1. Mäso opláchneme, odrežeme kosť, hrubšie miesta narežeme, osolíme, okoreníme, natrieme horčicou a náplňou, zvinieme, previažeme niťou a na rozohriatom oleji opražíme zo všetkých strán.
2. Mäso podlejeme vriacim bujónom, prikryjeme a vo vyhriatej rúre upečieme. Počas pečenia mäso obraciame a polievame šťavou. Potom odkryjeme a necháme sčervenieť.
3. Náplň: Na rozohriatom oleji osmažíme nadrobno nakrájaný pór, pridáme najemno nastrúhaný zeler, osolíme, okoreníme a niekoľko minút smažíme. Zahustíme rozšľahaným vajcom.