V súčasnosti tieto jednoduché pokrmy pripravujeme ako tradičné jedlá, ktoré prežívajú gastronomické znovuzrodenie. Regióny Slovenska majú svoje charakteristické pochúťky, suroviny, chute a vône.
Šarišská kvasená polievka
Východniari nikdy neoplývali bohatstvom, medzi typické jedlá Šariša patrila napríklad pôstna kvasená polievka z ovsenej múky alebo otrúb. Ovsenú múku zomleli nahrubo, zaliali vlažnou vodou a pridali do nej kvások vykysnutého cesta na chlieb. Takto pripravený roztok nechali stáť, aby skysol, potom ho precedili, osolili, okorenili a prevarili.
Liptovské múčne kaše
V Liptove sa často pripravovali rozmanité riedke či hustejšie kaše, najmä z jačmennej múky. Z hladkej múky pripravovali Liptáci typickú múčnu kašu – takzvaný čír, z jačmenného šrotu zase šrotovú kašu, z jačmenných krúp kašu krúpovú. Kukuričné zrná sa zomleli v mlynoch a z kukuričnej múky sa s obľubou varili husté kukuričné kaše.
Žitnoostrovské lokše
Žitný ostrov bol poľnohospodársky vyspelejší vďaka úrodným nížinám a teplejšiemu podnebiu. Tunajší gazdovia obohatili jedálny lístok o paradajky, papriku, karfiol a uhorky, o ktorých zvyšok Slovenska v minulosti nechyroval. No a na žitnoostrovský stôl sa dostávali obľúbené lokše s husacinou, od jesene až po advent. Teda nič diétne.
Oravské podlisníky
Charakteristické pre Oravu je úslovie, podľa ktorého sa tu ráno jedla kapusta so švábkou a večer švábka s kapustou. Oravci často miešali kapustu aj s uvarenými cestovinami a plnili ňou koláče. Obľúbené boli placky z nekysnutého cesta, vody, hrubej jačmennej a ovsenej múky, vyformované do okrúhleho ploského tvaru, nazývané podlisníky.
Záhorácke zelé
Oddávna sa traduje, že najlepšia kapusta sa rodí na Záhorí. Na tradíciu pestovania sú hrdí najmä obyvatelia Stupavy, pričom vyvrcholením po zbere sú Dni zelá. Okrem gastronomického využitia majú Záhoráci bohaté skúsenosti aj v medicínskom použití, napríklad na masti upraženú kyslú kapustu prikladajú na prsia pri zápale priedušiek.
Kysucká kvaková polievka
Na Kysuciach sa často používala zvyškom Slovenska trocha zaznávaná zelenina kvaka, sladkastá odroda repy, najmä na prípravu polievok a prívarkov. Kvaková polievka nechýbala na štedrovečernom stole. Kysučania síce chovali hovädzí dobytok aj ovce, napriek tomu sa mäso pripravovalo len v nedeľu a na sviatky, aj to v malom množstve.
Východniarska ľušta
Potrebujeme:
240 g kyslej kapusty, 220 g fazule, 150 g údenej slaniny, 100 g hrubej múky, 160 g hladkej múky, 350g zemiakov, 1 paradajkový pretlak, cesnak podľa chuti, olej, soľ, maslo, asi 2,5 l vody
Postup:
1. Vopred cez noc namočenú fazuľu a kyslú kapustu dáme variť spoločne s rozšľahaným paradajkovým pretlakom.
2. Keď je fazuľa takmer uvarená, pridáme k nej svetlú zápražku a prevaríme. Do vriacej polievky potom zavaríme zemiakové halušky, ktoré sme pripravili zo surových postrúhaných zemiakov a múky.
3. Po uvarení halušiek pridáme popraženú, na kocky pokrájanú údenú slaninu. Polievku dochutíme soľou a cesnakom.
Vareškov tip
Keď sa ocitnete na vidieckej zabíjačke, skúste domácim učarovať historickým receptom na mastnú pochúťku, ktorej korene siahajú do Čičmian. Čičmanci na ňu použili takzvaný čapjec – riedku blanu, ktorá sa nachádza pri prasacích črevách. Po zabíjačke do blany zabalili vyškvarenú masť, tú posolili a naukladali na ňu oškvarky. Zrolovanú naplnenú blanu vložili do malého dreveného korýtka, ktoré bolo pôvodne určené na kysnutie chlebového cesta a na dva týždne postavili na kraj pece.