Zvyšuje izolácia, strach a obavy z pandémie riziko závislosti na alkohole?
Priama úmera vzniku závislosti na alkohole pri zvýšenom strese určite neexistuje, aj keď etanol, účinná látka v alkohole, pomáha prekonávať stavy úzkosti či depresie. V tomto smere môže v situáciách ako je strach a obavy z pandémie, alebo izolácia, alkohol navodzovať pocit uspokojenia a uvoľnenia, aj keď krátkodobo. V podstate, akákoľvek zvýšená záťaž človeka limituje predovšetkým z dopadu na jeho zaužívaný spôsob života. Ak sme boli zvyknutí zmenu v rozhodnutiach smerovať kritikou na podnet, miera akceptácie voči podnetom bude nízka, nespokojnosť bude narastať a nové rozhodnutia nebudú prichádzať. Ako vykúpenie vtedy prichádzajú rýchle riešenia – jedným z nich je práve konzumácia alkoholu.
Kedy vieme s určitosťou povedať, že sa človek stal závislým?
V oblasti závislostí sme dodnes nespochybniteľní. Stále veríme, že „Mne sa to nemôže stať!“ Stačilo by uveriť, že závislým sa môže stať každý človek bez výnimky, len musí v živote naraziť na svoju drogu a poctivo „trénovať“. Túto otázku by som vnímala ako významnú pri ochrane zdravia pred vznikom závislostí, ktorá mimochodom významne absentuje vo výchove ako aj v primárnej prevencii na školách.
Ako definujeme závislosť na alkohole?
Existuje množstvo definícií, ktoré odborne popisujú závislosť, ale nikoho nezaujímajú. Každý verí viac sebe. Neexistuje dokonca ani ochrana zdravia pred rizikovým pitím. Obyvateľstvo sa pri nej ocitá v chaose, pretože cestu k droge má neustále ustlanú najmä spoločensky – niekedy aj na roky, a nie v jednom prípade aj na desiatky rokov v prospech pitia. Závislosť na alkohole je v podstate ochorenie mozgu charakterizované chronickým a progresívnym priebehom s dôsledkami porúch myslenia a správania. Ide v podstate o napĺňanie permanentnej túžby po nadštandardnej odmene, ktorá sa v mnohých kódoch premieňa u človeka na stereotyp a je asociačne viazaná na prostredie, osobnosť a individuálne schopnosti jedinca. Príjemný pocit opojenia z alkoholu, ktorý v malom množstve zlepšuje náladu, prináša sebavedomie, sociabilitu, je lákavý, žiaľ, ale za istých okolností aj smrteľný.
Prečo je nebezpečné popíjanie alkoholu v domácnostiach?
Popíjanie alkoholu v domácnostiach nie je nebezpečné, nebezpečným sa stáva emocionálny dopad samotného pitia v správaní pijana na rodinu. Na vzájomné vzťahy neadekvátne pôsobí najmä znížená strata kontroly nad správaním a absencia výchovy v oblasti vzorov predovšetkým v rodinách, kde žijú deti. Pojem spoluzávislosť prináša veľa nových pohľadov na syndróm závislosti, na jeho porozumenie i samotnú liečbu. Som presvedčená, že žiaden rodič nemá záujem vychovať alkoholika.
Aké nepriaznivé zdravotné a najmä sociálne následky môže mať alkoholizmus?
Alkohol svojou toxicitou negatívne pôsobí predovšetkým na zdravie, na mnohé telesné orgány a jeho konzumácia aj na stratu psychickej a fyzickej kondície, ako aj na samotné správanie v prostredí, v ktorom pôsobí. Má progresívnu tendenciu, čo znamená, že čím dlhšie sa chorý člen rodiny prepadáva do alkoholovej závislosti, tým intenzívnejšie a deštruktívnejšie reaguje aj jeho okolie. Z prvotného popretia a vôbec zľahčovania možného vzniku závislosti, cez hnev a aktiváciu negácie k záťaži (spôsobenú, napr. stratou zamestnania, nedostatku finančných zdrojov a pod.) môže nastať nie len izolácia, depresia, ale aj intenzívna nenávisť, agresia (domáce násilie). Je potrebné si uvedomiť, že človek, ak je závislý si v čase krízy nenechá na alkohol tak ľahko siahnuť. Je presvedčený, že má právo sa v ťažkých časoch „odmeniť“, ventilovať. A keď sa aj rozhodne, že piť prestane, jeho abstinenčné príznaky ho k pitiu mimovedome aktivujú.
Čo by sme si mali uvedomiť pred tým, keď sa rozhodneme riešiť problémy, obavy či strach alkoholom?
Nepiť ho. Čo vyžadovať v našej kultúre je prakticky nemožné. Napokon, každý, kto prvý raz či opakovane drží pohár v ruke celkom istotne sa nechce stať závislý. Ľudia alkohol vidia ako liek proti všetkému. Tak sme sa to stáročiami učili z generácie na generáciu. Všeobecne platí, ak mám hodnotu alkoholu zabudovanú v schéme myslenia v hodnotovom registri na najvyššej priečke, akémukoľvek podnetu na zmenu myslenia neuverím. Ale, ak prvý raz pocítim ujmu v súvislosti s pitím alkoholu, odporúčam nezostať ľahostajným. Vtedy je príležitosť uvedomiť si, že ak v chybe zotrvám, milosť síce môžem dostať, ale život mi nemusí odpustiť.
Ktoré pohlavie má väčšiu pravdepodobnosť prepadnúť závislosti a prečo?
Závislosť si pohlavie nevyberá. Dokonca ani sociálne postavenie, finančnú zabezpečenosť, vzdelanie, vek. Pohár vína je predsa neškodný. Celá fľaša tiež nemôže ublížiť… A pritom môže a ako veľmi. Práve hanba, pocit bezmocnosti alebo jednoducho chuť na alkohol núti človeka piť, aj keď vie, že bude večer unavený, na druhý deň v práci podráždený či letargický. Pije sa keď je dobre, keď je smutno… stále.
Prečo je nebezpečné, ak žena popíja sama doma?
Ženy dnes v mnohých ohľadoch dobiehajú mužov, znižuje sa veková hranica všeobecne, potiera sa hanba za opité správanie na verejnosti, zrýchľuje sa stav „slobody“, nočného života (ten je v súčasnosti v dôsledku pandémie presunutý do domovov), rýchlych lások. Pijú mamičky na materskej, právničky, lekárky, bezdomovkyne, staré, mladé, modelky aj moletky. Pijú aj tie, ktoré majú navonok rozprávkový život. Maskujú to lepšie ako muži, lebo predstava, že sú opité je pre ženy ničivejšia. Začína sa to navonok nevinne pri žehlení, pri stretnutí s kamarátkou, na večierkoch, či pozeraní obľúbeného seriálu.
Dokáže si alkoholik sám pomôcť a dostať sa zo závislosti, alebo na to potrebuje jednoznačne cudziu pomoc?
Medzi prvé príznaky patrí poľavovanie v bežných činnostiach, impulzívne zmeny v programe, kolísanie nálady, zmeny v prioritách. Už vtedy treba zakročiť. Už pri prvých príznakoch odchýlky od normy blízkym radíme, aby si svoje pocity nenechávali pre seba. Rozhovor s človekom v domácom prostredí, ktorý sa stáva závislým, alebo sa ním už stal, však nemusí vždy pomôcť. Častokrát si rodinný príslušník – manžel, manželka, ale aj kamarát, kolegyňa či partner naivne myslí, že dohovor typu „prestaň piť“, alebo „nekúpim ti alkohol“, nebodaj „rozvediem sa s tebou“ pomáha. Žiaľ, zvyšuje u užívateľa predovšetkým obranný mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku prispieva ku klamstvu, k tzv. utajovanému pitiu. Je nereálne očakávať od niekoho, kto pije rizikovým spôsobom, aby sám bol schopný aj s najlepšie mienenou radou blízkeho človeka toto odhaliť a rešpektovať.
Čo, ak sa situácia nezlepšuje?
Ak sa situácia nezlepšuje, blízka osoba by mala vyhľadať pomoc odborníka. Takéto spojenectvo odborníka a blízkeho človeka môže mnohému napomôcť. Cesta do abstinencie existuje, keď ju závislý hľadať chce. Odsúdenie ani ľútosť nepomáha. Potrebuje pocit, že je hodný toho, aby ho mal niekto rád.
Aké sú v súčasnosti možnosti liečby na Slovensku z tohto druhu závislosti?
Možnosti dobrovoľnej, alebo ochrannej ambulantnej či ústavnej liečby sú otvorené každému, kto sa chce, alebo musí od alkoholu oslobodiť. V našom Sanatóriu AT ponúkame individuálny prístup s programom nie len priamo závislému, ale aj jeho rodine formou párovej či rodinnej terapie ako aj komplexné následné doliečovanie pre všetky druhy látkových (alkohol, drogy, tabletky a ich kombinácie) ako aj nelátkových závislostí (poruchy príjmu potravy, gambling, závislosť od sociálnych sietí a pod.).