Vysoké teploty podľa záchranárov predstavujú záťaž na organizmus, najohrozenejšie sú deti, seniori a chronickí pacienti. V súvislosti s vysokými horúčavami na to upozornila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.
Vhodné nápoje sú napríklad minerálne vody s obsahom sodíka do 100 miligramov na liter, bylinkové a ovocné čaje alebo šťavy. Obsahovať by mali čo najmenej cukru, do šiestich percent, ten totiž zvyšuje pocit smädu.
Pri zvýšenej fyzickej námahe, športe alebo v letných horúčavách si telo pýta doplnenie minerálov, ktoré stráca vo vyššej miere. A práve tie nájdeme v minerálnych vodách. Kvalitná minerálna a pramenitá voda by tak mali tvoriť základ denného príjmu tekutín, ktorý môžeme doplniť aj inými druhmi nápojov. Pre dodržanie dostatočného pitného režimu je totiž dôležitá aj jeho pestrosť – či už v zložení alebo v chuti.
Práve s pitím minerálok však ešte stále panuje niekoľko mýtov. Počuli ste napríklad tvrdenie, že priveľa minerálky škodí a že môžeme vypiť maximálne fľašu denne? Pri výbere minerálky sa treba riadiť potrebami nášho tela. Všeobecne sa odporúča, aby spotreba minerálok s vyššou mineralizáciou neprekročila hranicu 30 až 50 percent z celkového príjmu tekutín za deň. Je vhodné minerálky striedať, každá z nich totiž obsahuje iné látky. V závislosti od veku, výkonu, hmotnosti, výšky či iných parametrov to znamená, že ak má človek vypiť za deň 2,5 – 3 litre vody, mal by vypiť maximálne liter až liter a pol minerálnej vody. Zvyšok denného pitného režimu je potrebné doplniť iným nápojom.
Nevhodný je počas horúčav alkohol, ktorý zvyšuje produkciu tepla v organizme. Ideálne nie sú ani príliš studené nápoje. Pri pobyte na slnku treba myslieť na vhodnú pokrývku hlavy a ľahký odev. Zdravotnícki záchranári preto apelujú na verejnosť, aby počas horúcich dní dbala na prevenciu. Znamená to tiež zbytočne sa v obedňajších hodinách nevystavovať slnečným lúčom a dodržiavať dostatočný pitný režim.
Krčová tiež pripomenula, že zo stojaceho auta so zatvorenými oknami sa na slnku stáva skleník, v ktorom veľmi rýchlo stúpa teplota vzduchu. Ten sa môže počas jednej hodiny prehriať na 60 až 70 stupňov Celzia. Zdravotnícki záchranári prízvukovali, že takúto vysokú teplotu živý organizmus nemôže zniesť. Priblížili, že postupne so zohrievaním vzduchu sa zohrieva aj organizmus, a to do 40,5 až 41 stupňov. Smrť organizmu v niektorých prípadoch môže nastať už po 15 až 20 minútach strávených pri extrémne vysokej teplote vzduchu.
Ak už dôjde k zdravotným ťažkostiam v dôsledku prehriatia, treba pacienta preniesť do chladnejšieho prostredia a podávať mu tekutiny po malých dúškoch, ideálne čistú vodu. V prípade zhoršenia zdravotného stavu je potrebné kontaktovať tiesňovú linku 155, kde operátor poradí, ako ďalej postupovať.