Kapusta sa pestovala už v starovekom Grécku či v Rímskej ríši, kde bola považovaná ako všeliek. V starom Grécku pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.
„Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kapuste, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách, a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B,“ komentovala Zuzana Klinčáková z bratislavského RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva).
Podľa Klinčákovej je veľká škoda, že kyslá kapusta už nepatrí medzi obľúbené potraviny. Dnešná moderná spoločnosť je závislá od cukru, a preto kyslá kapusta už nepatrí medzi obľúbené potraviny. Veľa ľudí uprednostňuje výživové doplnky, len aby sa nenútili jesť to, čo im nechutí.
Ako ďalej uviedla, typická kyslá chuť je zapríčinená kyselinou mliečnou. Tá vzniká kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Kyslá kapusta obsahuje viac vitamínu ako čerstvá kapusta.
„Už 200 gramov pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie. Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík. Obsahuje tiež kyselinu listovú, vitamín B9 a vlákninu,“ doplnila.
Kyslá kapusta tiež napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi. Znižuje hladinu krvného tlaku, má protizápalové a antibiotické účinky, znižuje hladinu cukru v krvi.
Kyslá kapusta tiež pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam. Pozitívne vplýva aj na ľudský mozog a nervy.