Podľa dostupných štúdií sociálna fóbia postihuje tri až 13 percent obyvateľov vyspelých krajín a napríklad vo Veľkej Británii ňou trpí až desať percent populácie. Táto porucha je definovaná ako „trvalý strach alebo úzkosť z jednej alebo viacerých spoločenských situácií, ktoré sú úplne neúmerné skutočnej hrozbe, akú daná situácia predstavuje“.
Sviatočné obdobie ponúka podobných situácií celý rad, často vo vzájomných kombináciách. A kým istý stupeň obáv kvôli financiám, prípadným opileckým chybám či rozpačitým stretnutiam so vzdialenými príbuznými je vcelku normálny, osoby trpiace sociálnou fóbiou môžu byť týmito problémami natoľko posadnutí, až ich to vyradí z bežného života.
Telesné príznaky zahŕňajú červenanie, nadmerné potenie a pocit stiahnutého hrdla a plytkého dychu. Avšak najväčšou prekážkou je pre týchto ľudí ich vlastné fixácia na svoje domnelé spoločenské nedostatky. Takí ľudia na potenciálne stresujúcu udalosť myslia celé mesiace vopred, predstavujú si všetky možné katastrofy a starostlivo ich analyzujú. To, čo vnímajú ako hrozbu, môže siahať od stretnutia s novými ľuďmi až napríklad po obavu, že sa na nich niekto bude pozerať pri jedle.
Tridsaťosemročná Britka Heather si začína robiť starosti s Vianocami už od septembra. „V októbri už mám väčšinou nakúpené darčeky, pretože sa bojím davov,“ vysvetľuje. Jej úzkosť s blížiacimi sa Vianocami stúpa a najväčšie obavy má z večierku v kancelárii. „Väčšinou si kúpim lístok na vianočnú párty, hoci viem, že tam nepôjdem. Kúpim si ho, aby si ľudia nemysleli, že som skúpa, alebo že nemám rada Vianoce, alebo že s nimi nechcem byť.“
Heather má neustály strach, že nesplní očakávania ostatných. To sa premieta aj do kupovania darčekov kolegom. „Na darčeky som utratila trikrát viac, než bola suma, na ktorej sme sa v hodnote darčeka dohodli, aby som mala istotu, že ten človek bude s darčekom spokojný. Je mi zle pri predstave, že by verejne dal najavo, že sa mu nepáči a všetci by vedeli, že ten podradný darček som kúpila ja,“ vysvetľuje.
Príčiny sociálnej fóbie sú rozmanité, preto je podľa odborníkov ťažké opísať „typický prípad“ podľa konkrétnych príznakov či osobnosti. Zvyčajne nastupuje okolo trinásteho roku veku a ide o jednu z úzkostných porúch, ktoré postihujú v rovnakej miere mužov aj ženy.
Nevyspytateľné a rozmanité spôsoby, ktorými sa sociálna fóbia prejavuje, znamenajú, že niektorí – ako Heather – sa radšej sami vyhnú takým akciám, ako je pracovný vianočný žúr. Iní ale majú úzkosť fixovanú na strach, že ich ľudia budú ohovárať, ak neprídu, a preto sa radšej zúčastnia bez ohľadu na to, ako nepríjemne sa v podobnej situácii cítia.
Sociálnu fóbiu je možné liečiť, a to buď psychoterapiou, najčastejšie kognitívno-behaviorálnou terapiou (CBT), ktorá zaznamenáva najväčšie úspechy, v ťažších prípadoch potom psychofarmakami či kombináciou psychofarmák a psychoterapie. Problém ale môže spočívať v tom, že pre niektorých ľudí trpiacich touto poruchou je predstava, že o svojich problémoch budú musieť s niekým hovoriť, prakticky nemožná.
V poslednej dobe je preto stále viac obľúbená on-line liečba vrátane on-line kurzov CBT a diskusných fór. V nich ľuďom pomáha už samotná skutočnosť, že hovoria s ďalšími ľuďmi, ktorí sú na tom rovnako ako oni, a teda presne rozumejú ich strachu, úzkosti a obavám, a dokážu s nimi súcitiť. Potom si môžu navzájom vymieňať informácie a podporiť sa zdieľaním vlastných skúseností.