Západné kultúrne vplyvy vedú mnohé ženy žijúce v mestách k tomu, aby vymenili odev zahaľujúci celé telo za jednoduchšiu šatku, ale aj konkurencia v podobe lacnejších textílií z Číny, píše agentúra AP.
Miznutie tradičných afganských buriek je najzreteľnejšie v metropole Kábule, kde krátko po zvrhnutí islamského hnutia Taliban začalo veľa žien chodiť do práce a prijímať západný štýl oblečenia. Dopyt po burkách je, naopak, najväčší v provinciách, kde tlak rodín a moc konzervatívnych kmeňových vodcov naďalej vyžadujú prísnejšie dodržiavanie moslimských mravných zvyklostí.
Alím Nazir, ktorý predáva burky v Kábule už 27 rokov, si spomína, že za vlády Talibanu predal najmenej 50 buriek denne. Teraz je to iba 20, pričom zákazníčkami sú prevažne ženy z provincií. Jedna stena jeho obchodu na trhovisku v kábulskom starom meste je ovešaná burkami vyrobenými v Afganistane, ktorých cena sa pohybuje od desať do približne štyridsať eur. Na druhej stene visia burky vyrobené v Číne, ktoré stoja od troch do desať eur.
„V súčasnosti predávame viac čínskych buriek, pretože sú lacnejšie a ľudia si ich môžu kúpiť viac,“ hovorí Nazir, keď dokončí zjednávanie s tehotnou ženou odetou do burky, ktorej manžel čaká pred obchodom. Ďalšia žena sa medzitým vynorí zo skúšobnej kabínky a žiada si menej vyšívaný odev. Na vidieku, kde únosy a znásilnenia predstavujú trvalú hrozbu, dodáva burka majiteľke pocit bezpečia a anonymity. V Kábule však dopyt klesá. Mladé ženy navštevujú školy a pracujú, čo počas vlády Talibanu nebolo možné. Aktivisti bojujúci za práva žien však varujú pred tým, aby sa oslabeniu nosenia buriek prikladala prílišná váha. Podľa nich je oblečenie zahaľujúce ženy od hlavy k päte tým najmenším problémom. Tie vážnejšie problémy majú podobu domáceho násilia či vynútených manželstiev. „Súčasné zmeny, ktoré sa podarili pre afganské ženy dosiahnuť, sú len kozmetické a všetky úspechy sa môžu ľahko stratiť,“ vyhlasuje Selaj Ghafarová, výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Humanitárna podpora pre ženy a deti v Afganistane. Ona sama vraj burku nosí, keď cestuje do nebezpečných oblastí.
Tradičná burka vzniká z látok vyrobených v Afganistane, ktoré vyšívajú miestne krajčírky. Pokrývka hlavy je pritom výhradne ručnou prácou, ktorá dodáva každému kusu jedinečnosť a osobitosť významnú pre ženy, ktoré sú inak pod burkami od seba nerozoznateľné. Farby sa líšia podľa regiónov – v Kábule prevláda svetlomodrá, na severe v Mazáre Šaríf biela a na juhu v Kandahári hnedá a zelená.
Čínsky vstup na trh v posledných rokoch znamenal dramatickú zmenu. Dokonca aj afganskí výrobcovia dnes nakupujú materiál v Číne či Pakistane, čiastočne preto, že sa s ním ľahšie pracuje. Čínske burky prichádzajú už vyšité, takže afganské krajčírky doplnia len horná pokrývku hlavy a závoj. „Číňania ovládli trh a tak je teraz oveľa menej priestoru pre ručne šité burky. To tiež znamená menej práce pre mnoho chudobných žien,“ upozorňuje krajčír Adil z Mazáre Šaríf. Päťdesiatosemročný Lal Muhammad Hemat, ktorý v tomto severoafganskom meste vlastní dva obchody, hovorí, že predaj tu stúpa so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou. Teraz vraj predáva okolo 1¤500 buriek mesačne. „Ale čínske burky zobrali afganským podnikom asi 60 percent trhu,“ podotýka. Obchodníci v juhoafganskom Kandahári, ktorý je kolískou Talibanu, majú rovnakú skúsenosť – vyšší predaj za nižšie ceny. Mariam Ahmadiová hovorí, že rodina ju prinútila obliecť prvú burku v 14 rokoch a teraz už si život bez nej nedokáže predstaviť. Dúfa však, že nebude musieť rovnaké oblečenie raz kupovať aj pre svoju osemmesačnú dcéru. „Teraz sa spoločnosť modernizuje a ja nechcem, aby moja dcéra nosila burku. Chcem, aby chodila do školy a vzdelávala sa,“ zdôrazňuje.