V elegantnej štvrti Malabar Hill, ktorá sa týči nad zátokou, sú početné obchody a reštaurácie stopercentne vegetariánske. A k dobrým mravom tu tiež patrí nenosiť si mäso do niektorých budov a nevariť ho tu. Obchody však idú Francisovi Menezesovi, ktorý je spoluvlastníkom Cafe Ridge, veľmi dobre, hlavne vďaka Indom, ktorí študovali v zahraničí. „Tradičné sviatky, ako je Deň vďakyvzdania, ktorý sa nikdy v Bombaji neslávil, sa teraz oslavuje každý rok. Nová generácia má slobodomyseľnejší prístup k výžive,“ usudzuje.
Dopyt v krajine, kde je mäso tradične obmedzené na skromnú porciu, zdvihla vzmáhajúcu sa stredná trieda. Podľa štúdie z roku 2006 bolo 40 percent Indov vegetariánov. Takýto podiel osôb nekonzumujúcich mäso je najvyšší vo svete. Niektorí Indovia jedia ryby a mäso príležitostne, uvádza Arvind Singhal, predseda poradenskej firmy Technopak Advisors. ,,Spolu so zvyšovaním príjmov rastie aj spotreba mäsa. Predtým bolo mäso vyhradené na špeciálne príležitosti," zdôrazňuje.
Hinduizmus a početné jemu blízke prúdy, ako je džinizmus a sikhizmus, ktoré hlásajú úctu ku každému životu, považujú vegetariánstvo za životný ideál. Otec indickej nezávislosti Maháthma Gándhí ostatne usudzoval, že bezmäsitá potrava je súčasťou jeho filozofie nenásilia. Zdá sa však, že čím ďalej tým menej mladých ľudí s touto myšlienkou súhlasí.
Barmanka Išíta Maneková, ktorá vzišla z hinduistického radikálne vegetariánskeho spoločenstva, sa s nadšením podieľa na činnosti skupiny Maratón mäsa v Bombaji, ktorá sa každý týždeň schádza, aby ochutnávala pokrmy bohaté na proteíny. „Postoje sa menia a nikto už nie je verný tradičným hodnotám,“ uisťuje a dodáva, že jej matka príliš neschvaľuje jej záľubu v hovädzom, ktoré je v hinduizme tabu, lebo toto náboženstvo považuje kravu za posvätné zviera.
Za posledné obdobie nie sú z Indie k dispozícii žiadne údaje o konzumácii mäsa, ale podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zjedol v roku 2007 každý Ind priemerne päť až 5,5 kilogramu mäsa za rok. V spotrebe mäsa stojí na prvom mieste bezkonkurenčne kurča a rýchly rast trhu s hydinou ukazuje výraznú zmenu jedálneho lístka.
Majiteľ hydinovej farmy Vidžaja Sakhrání začal podnikať roku 1982 s 2 000 kusmi hydiny. Dnes odchová ročne vyše 800 000 kurčiat ako dodávateľ indického koncernu Venky 's. Mnohí ďalší poľnohospodári idú v jeho stopách.
Zmeny v spotrebe potravín však môžu v tejto krajine spôsobiť choroby spojené s konzumáciou mäsa a zvýšiť tlak na životné prostredie. Aj napriek tabu, pokiaľ ide o konzumáciu hovädzieho, je dnes India najväčším vývozcom byvolieho mäsa vo svete a zaujíma prvé miesto v emisiách skleníkových plynov pochádzajúcich od dobytka, uvádza sa v minuloročnej štúdii reflexnej skupiny Brighter Green zo Spojených štátov.
Podľa tejto skupiny by India mala skôr propagovať konzumáciu rastlinných produktov ako chov dobytka, ktorý presahuje možnosti jej prírodných zdrojov, najmä pôdy a vody. „S 500 miliónmi kráv, byvolov, kôz, oviec, tiav, ošípaných a s miliardami kurčiat, so 600 miliónmi roľníkov a 1,2 miliardy obyvateľov sú prírodné zdroje Indie vystavené ťažkej skúške,“ zhŕňa Brighter Green.
Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK