Sviatok známy ako Cinco de Mayo je často zamieňaný za mexický deň nezávislosti, ale je to mexický národný sviatok, ktorý pripomína výročie bitky pri Pueble, v ktorej 5. mája 1862 mexická armáda vedená generálom Ignaciom Zaragozou porazila francúzskej intervenčnej jednotky. Súčasťou mexického kultúrneho dedičstva je aj bohatý folklór a povery, ktoré rodičia a starí rodičia rozprávajú deťom, aby ich vystrašili alebo naučili, ako od seba „zahnať smolu“. Prehľad niektorých z nich zostavil spravodajský server:
Plačúca žena – Llorona
Llorona čiže „plačúce žena“ z mexického folklóru je duch smútiacej matky, ktorá sa utopila po tom, čo utopila svoje dieťa. Podľa mexických príbehov je jej plač v noci počuť nad riekou – a rodičia varujú svoje deti, aby sa v noci nikde netúlali, inak ich Llorona stiahne k sebe.
Zametanie podlahy
Veľa mexických povier sa vzťahuje k tak prostej veci, ako je zametanie podlahy. Zakázané je v noci, pretože to prináša smolu. Smeti sa nevymetajú von cez prah, aby sa nevymietlo šťastie. V Mexiku veria, že podmetením niekoho nôh môžu zmariť šancu dotyčného alebo dotyčnej na ženenie či vydaj.
Poškriabať si dlaň
Keď svrbí Mexičana dlaň, nepoškriabe si ju, pretože podľa miestnej povery svrbenie v dlani znamená peniaze – a poškriabanie by ich zahnalo. Namiesto toho vezme do dlane mincu či bankovku a má ju v ruke dlho, kým svrbenie neprestane.
Zvonenie v ušiach
Mexičania veria, že keď im hučí alebo zvoní v ušiach, niekto o nich hovorí. Ak je to v pravom uchu, hovorí o nich dobre. Ak sa zvonenie ozýva v ľavom uchu, ide o ohováranie a iné nepekné veci. Potom sa musí dotyčný uhryznúť do jazyka – to isté sa vzápätí stane človeku, ktorý ho ohovára a ten tak stratí niť negatívnych myšlienok.
Nočné mory
Ak sa Mexičanom zdajú zlé sny, veria, že o nich musia niekomu povedať, aby zabránili tomu, že sa stanú skutočnosťou. Pokiaľ bol ale sen príjemný, nerozprávajú o ňom nikomu – inak by sa nevyplnil.