Presnejšie, ide o formulácie ako „Ja si myslím“, „Ja rád robím“, „Ja to, ja ono…“ V každodennej komunikácii sa týmto spojeniam vyhýbajú. Aj preto sú vnímaní ako emocionálne inteligentnejší.
Roky sme počúvali, ako treba o svojich pocitoch otvorene hovoriť a na tom sa nič nemení. V takomto prípade používať slová ako „ja cítim to“ či „ja cítim ono“ je úplne v poriadku a z emocionálnej inteligencie človeka to nijako neuberá.
Autor Mark Murphy k tejto téme uvádza, že emocionálne načúvanie iným si ľudia častokrát zamieňajú s niečím iným. Mnoho ľudí reaguje na problémy iných tak, že sa im snaží pomôcť tým, že uvedú, ako vidia problém zo svojej perspektívy. Práve takto dávame ľuďom nepriamo najavo, že náš pohľad považujeme za správny a že vieme lepšie, čo majú v danej situácii robiť. Namiesto toho by sme sa pri počúvaní ostatných mali zamerať na ich prežívanie a vnímanie problémov, nepodsúvať im naše predstavy či skúsenosti a nepodsúvať ich ako hlavnú tému konverzácie.
Ty namiesto ja? Ako to realizovať v praxi? V mnohých prípadoch človek oproti nám nepotrebuje spočiatku nepotrebuje radu, ak sa ocitne v ťažkej situácii. Nechce vedieť, ako by sme problém vyriešili my – pravdepodobne lepšie. V začiatku krízovej situácie ide o to, že človek chce len „vypustiť“ z hlavy ten najväčší stres a cítiť sa vypočutý. V takom prípade je dôležité upriamiť pozornosť naňho a to práve vymenením slova ja za ty.