Z toho pramení viac sebavedomia. Ak sa k prvorodenému pridruží súrodenec, vyvolá to v ňom istú žiarlivosť, v bratovi či sestre vidí konkurenciu. Tieto deti – prvorodené – majú odvážnu povahu, sú ambiciózne, odhodlané ísť za svojím cieľom a častokrát to kariérne dotiahnu ďaleko.
Ak si prvorodený buduje vzťah s človekom, ktorý sa narodil ako „prostredné“ dieťa, vzťah nie je predurčený k veľkému úspechu. Dôvod – deti, ktoré majú mladšieho aj staršieho súrodenca, sú často náchylné a naučené na kompromisy. Ak je prvorodené dieťa dominantné, to ďalšie je „nútené“ neustále ustupovať. Ak sa dostane do vzťahu takáto dvojica, nie je to udržateľné dlhodobo – keďže jeden z partnerov sa neustále cíti pod tlakom, že musí ustúpiť alebo sa podriadiť vôli niekoho iného.
Ak je niekto prvorodený či jedináčik, nehľadá si rovnakého partnera – skôr naopak. Dobre mu „klape“ vzťah s tým, kto je „najmladším súrodencom“. V takomto vzťahu vládne istota prvorodeného, ktorá je v kombinácii s bezstarostnosťou a slobodným duchom „najmladšieho“.
Človek narodený ako prostredný je vo všeobecnosti pre vzťah vhodný, najmä pre svoju schopnosť akéhosi mediátora, dokáže vyjsť v podstate s každou „povahou“, keďže má za sebou tréning trvajúci „celé“ detstvo.