Naozaj som o tomto povolaní snívala od detstva?
Chodíte do práce ako za trest? Spomínate si ešte, o čom ste snívali ako stredoškoláčka či vysokoškoláčka? Nepremárnite svoj život v zamestnaní, ktoré vás ubíja, ešte stále máte šancu plniť si sny.
Nemusím byť všade, zabavím sa aj sama.
Vytrvalo vám zvoní telefón, kamarátky vás zháňajú… „Kde trčíš?“, kričia do telefónu, v pozadí počujete hluk z baru. Vy máte na sebe tepláky, ste unavená a chce sa vám len tak sedieť v kresle a čítať váš obľúbený ženský román. „Dnes večer zostanem doma,“ odpovedáte a nemáte výčitky svedomia, že vám vonku ujde čosi úžasné. Viete, že neujde.
Napáči sa ti moje telo? Nepáči sa ti môj účes, ani moje šaty? Je mi to jedno! Mne sa páčia!
Máte svoj štýl a ten vám vyhovuje. Možno sa nepáči vášmu kolegovi, možno sa nepáči vašej matke. Ale na ich narážky odpovedáte s úsmevom – už vás nenahnevá, že sa netriafate do vkusu všetkých naokolo. To platí aj o vašom vzhľade či postave – dostali ste sa do štádia, kedy viete, čo vaše telo dokáže a čo už nie. A akceptujete to.
Čo mi môže táto práca ešte ponúknuť?
Vo svojej aktuálnej práci ste niekoľko rokov – pracujete bez vášne, viac-menej autoaticky. Po tridsiatke by ste si mali vedieť povedať, čo od práce chcete. Pokoj a stabilitu? Alebo neustále výzvy a posúvanie sa vpred? Podľa toho sa zariaďte. Tak, aby ste boli v práci spokojná, trávite v nej predsa veľkú časť v živote.
Už ma nemiluje.
Ťažká veta. Ak ju vyslovíte nahlas, veľmi vás bolí. Je pravdivá, bohužiaľ. Ale máte dosť rokov na to, aby ste vedeli, že ak je láska na konci, zázraky sa neudejú. Bodka. Treba urobiť rázny krok, ktorý môže ovplyvniť vašu budúcnosť.