Buď ide o nepodstatné vety či slová, ktorých význam nás až tak netrápi, alebo opisu udalostí, ktoré nám „klamár“ hovorí, nevenujeme ani toľko pozornosti. Niekedy je však dobré uvedomiť si, či ľudia, s ktorými jednáte, majú alebo nemajú sklony klamať. Podľa Noaha Zandana, ktorého citoval britský Daily Mail, stačí pozorovať pár základných znakov. Autor knihy The Language of lying (Reč klamstiev) ich pomenúva nasledovne:
1. Klamári upozorňujú na seba menej
Ľudia, ktorí klamú majú tendenciu pri opise situácie, obchádzať vlastnú osobu, alebo podávať príbeh v neurčitom tvare. Ako príklad Zandan uvádza opis šoférovania automobilu. Kým bežný človek povie vetu „nešoféroval som auto“, klamár má tendenciu uviesť „to auto išlo samo od seba“.
2. Klamári sú negatívnejší
Podvedome sa ľudia, ktorí klamú, cítia za tieto klamstvá vinní. Aj preto majú tendenciu viesť reči v negatívnejšom tóne, alebo používať vulgarizmy na označenie situácie.
3. Klamári vysvetľujú udalosti v jednoduchých termínoch
Prehnane zjednodušovanie opisu situácií, alebo zjednodušovanie príbehov je typické pre ľudí, ktorí majú tendenciu klamať.
4. Klamári hovoria v dlhých vetách
Napriek tomu, že danú udalosť zjednodušujú, majú tendenciu o nej hovoriť rozvláčne a prikladať pozornosť zbytočným a nepodstatným detailom.