Možno poznáte ten otupný pocit, kedy máte chuť zdôveriť sa zo zážitkami z predošlej noci kamarátke. Všetko jej porozprávať, opísať, zasmiať sa a vypočuť si jej názor. Ale ona je stovky kilometrov ďaleko a tak skoro sa nechystá prísť.
Ak aj vy patríte do kategórie žien, ktoré zostali bez najlepšej kamarátky, tieto pocity zrejme poznáte:
- Je jedno, ako dlho sa nevidíte, ale keď sa konečne stretnete, začnete presne tam, kde ste prestali. Žiadne trápne momenty nehrozia.
- Telefonáty trvajú minimálne hodinu.
- A po ňom vás ovládne ľútosť, že nie je niekde nablízku.
- Stretávanie sa s inými kamarátkami je veselé, ale „JU“ medzi nimi nemáte.
- Je jedno, ako ďaleko od vás práve je, ale o „sladkom objave“ v nočnom bare chcete povedať ako prvej práve jej. Len ona vaše rozprávanie a opisy skutočne ocení.
- A práve ona je tou poslednou, ktorej ho po pár mesiacoch konečne predstavíte. A to je smutné!
- Čas, keď sa konečne stretnete, ubieha neuveriteľne rýchlo. Chcete si všetko povedať a bojíte sa momentu, kedy už bude musieť ísť.
- Čas, ktorý počítate do ďalšieho stretnutia, ide tak neuveriteľne pomaly.
- Keď sa oteplí, len tak sa túlate mestom a je vám ľúto, že nie je pri vás.