Alena (25): So mnou sa priateľ rozišiel s dôvodom, že na mňa nemá čas. Ale mal to vymyslené dokonale. Oklamal veci, ktoré som si v tom čase nemala ako overiť. Pracoval v banke a povedal, že mu pridali ešte jeden projekt. Vraj bude kvôli tomu oveľa viac cestovať, má stresy a preto je nefér, aby sme boli spolu. Stále operoval s tým, že ako si ma on váži a preto si zaslúžim iného muža, ktorý na mňa bude mať stále čas. Myslím, že to bolo ponižujúcejšie, ako keby mi povedal, že ma už nemiluje…
Martina (25): Na mňa môj muž nehral žiadne hry. Povedal mi, čo cítil. Keďže sme spravili chybu a brali sme sa v úplne netradičnom veku (ako 19-roční), o dva roky asi pochopil, že existujú aj iné ženy. Síce nikoho nemal, jedného dňa prišiel za mnou s tým, že on už takto žiť nevládze. V tom čase som to nechápala, náš vzťah som považovala za mimoriadne kvalitný, napĺňal ma a niekoľko mesiacov som preto navštevovala dokonca terapeutku. Keď som po roku stretla iného muža, pochopila som, že nič lepšie sa asi nemohlo stať.
Ivana (26): Môjmu priateľovi bolo trápne rozísť sa so mnou, resp. bolo to preňho nepríjemné, nebol to grobian. Dôvod rozchodu mi je jasný, on na rodinu ešte pripravený nebol a mne už neúprosne tikali biologické hodinky. Preto sa stále jasne nevyjadroval, len robil nezmyselné veci, aby som to pochopila a sama mu dala „výpoveď“. No a ja som to pochopila. Keď som napokon povedala, že sa chcem rozísť, padol mu balvan zo srdca. Tak takýto bol náš rozchod. Po tom, čo sa odsťahoval z nášho spoločného bytu, som ho už nikdy v živote nevidela.