1) Pravidlá.
Deťom v škole treba vymedziť pravidlá hry, mantinely, zákony. Zabezpečiť im aj v školskom prostredí čo najviac rituálov, pravidelných aktivít, zvykov, tradícií, rutiny, takto sa deti cítia bezpečne (začiatok hodiny, koniec hodiny, vstup do triedy a i.).
2) Pravidelnosť.
Počas školského roka sa musia striedať pravidelné udalosti, nepravidelnosť deti neurotizuje.
3) Primeranosť.
Nezadávať deťom neprimerané úlohy vzhľadom na ich hendikep (napr. dyslexia, nesústredenosť, slabšia pamäť, a i.).
4) Začlenenie.
Zaraďovať problémové deti, napr. tie s ADHD, postupne do sociálnych vzťahov v triede, pretože problémové deti majú pre svoj narušený sebaobraz, impulzivitu či agresivitu viac nepriateľov ako priateľov, ostatné deti ich nemajú veľmi radi, lebo im robia zle. V podstate tieto deti veľmi túžia do kolektívu triedy zapadnúť a byť jej súčasťou.
5) Pochvala a trest.
Pri dobrom správaní v škole treba každé dieťa, ale aj to problémové, odmeňovať a chváliť. Pri trestaní používať rozumné tresty, napr. odoprieť zábavnú aktivitu, pridať prácu navyše (mať pripravených aspoň 5 zmysluplných a prospešných prác), poslať dieťa von z triedy, pozastaviť výhody.
6) Nestrápňovať.
Dôležité veci a najmä kritiku prediskutovať medzi štyrmi očami, nie pred kolektívom.
7) Spôsob komunikácie.
Hovoriť pokojne, sebaisto, nevyhrážať sa a zopakovať postoj niekoľkokrát v rôznych obmenách.
8) Súkromie.
Poskytnúť deťom z času na čas aj kúsok súkromia – napr. miesto, kam sa môžu v prípade potreby uchýliť (box, domčeky, počúvanie hudby či počítačové hry).
9) Príležitosť uspieť.
Sústrediť sa viac na to, aby každé dieťa, aj to problémové, mohlo dosiahnuť úspech, než myslieť na to, ako ho všetko stihnúť naučiť.
10) Špeciálny pedagóg.
Dať do triedy pomocného učiteľa najlepšie špeciálneho pedagóga, alebo školského psychológa, ktorý s dieťaťom sám pracuje, berie ho aj počas vyučovania von z triedy, zamestná ho, učí sa s ním, preberá s ním učebnú látku, píše s ním písomný test.