Vedecký výskum dokazuje, že vzniku rázštepov pery a podnebia je možné vo väčšine prípadov zabrániť. Štúdie dokazujú, že tomu dokážu zabrániť foláty, čiže kyselina listová. Sú to dve rôzne pomenovania pre ten istý vitamín zo skupiny B.
Hoci termíny foláty a kyselina listová sa často zamieňajú, v skutočnosti je medzi nimi rozdiel. Foláty sú prírodné látky obsiahnuté v potravinách. Kyselina listová sa v prírodných zdrojoch nenachádza. Je to syntetický preparát, ktorý sa používa vo vitamínových doplnkoch výživy a dodáva sa do fortifikovaných (obohacovaných) potravín.
Foláty v potravinách majú tú nevýhodu, že sú nesmierne náchylné na znehodnotenie oxidáciou. 50–95 % folátov obsiahnutých v potravinách môže byť zničených dlhodobým varením alebo ďalšou úpravou, ako je konzervovanie. V potravinársky spracovaných potravinách foláty prakticky chýbajú. Vylievame ich navyše s vodou, v ktorej sme zeleninu (či inú potravinu obsahujúcu foláty) uvarili. Najlepšie potravinové zdroje folátov sú droždie, tmavozelená listová zelenina, pečeň, pomarančový džús, avokádo, červená repa a brokolica.
Bolo to v roku 1941, keď lekári zistili, že pri liečbe anémie zaberá účinná látka, ktorú sa podarilo extrahovať zo špenátových listov. Podľa latinského slova folium, čo znamená list, ju vtedy pomenovali folic acid. Dnes sa vie, že kyselina listová je nevyhnutná pre normálny rast a „údržbu“ všetkých buniek. Podieľa sa na mnohých metabolických procesoch v tele, pričom najdôležitejším z nich je tvorba DNA a RNA. Pretože počas tehotenstva sú nároky na množenie buniek podstatne zvýšené, je veľmi dôležité, aby žena mala dostatok kyseliny listovej v tele pred a v priebehu tehotenstva. Nedostatok kyseliny listovej u tehotnej ženy sa neprejaví žiadnymi príznakmi. Nejestvuje teda signál, že hrozí výskyt vrodenej chyby u novorodenca. Súvislosť medzi výživou matky a vznikom vrodených chýb u dieťaťa nie je nič nové. Už v roku 1940 odborníci Warkany a Nelson povedali, že „zdravotný stav a správny vývoj ľudského zárodku neoddeliteľne závisí od matkinej výživy v období počatia a v priebehu tehotenstva“. V roku 1958 Beverly Douglas dodal: „Aj keď môžeme zaručiť, že sa zdravá matka dobre stravuje, nemôžeme si byť istí tým, že jej výživa obsahuje vždy taký dostatok vitamínov, aby boli uspokojené zvýšené potreby embrya v priebehu zárodočného vývoja v prvom trimestri tehotenstva.“
V roku 1995 boli publikované dve štúdie, ktoré jednoznačne preukázali, že matky, ktoré pred otehotnením a v začiatku tehotenstva užívali multivitamíny obsahujúce kyselinu listovú, významne znížili riziko narodenia dieťaťa s rázštepom na tvári. V rozsiahlej českej štúdii sa takisto podarilo preukázať, že podávanie multivitamínov s 10 mg kyseliny listovej denne pred počatím a v začiatkoch tehotenstva matkám s výskytom rázštepu v rodine sa zníži riziko opakovaného výskytu rázštepu pery alebo podnebia o 65 %. Ďalšia veľká štúdia z Kalifornie, kde výživa matiek detí s rázštepom obsahovala pred otehotnením a v počiatkoch gravidity 400 mikrogramov alebo viac kyseliny listovej denne, znížila riziko narodenia ďalšieho dieťaťa s rázštepom o polovicu. Napriek tomu, že išlo o nižšiu dennú dávku kyseliny listovej.
Kyselina listová môže znížiť nielen riziko postihnutia dieťaťa vo forme rázštepov tváre, ale aj rázštepu chrbtice a ostatných vrodených chýb mozgu, miechy a dokonca niektorých vrodených srdcových chýb. V organizme ženy však musí byť stála a dostatočná hladina kyseliny listovej najmä v období pred otehotnením (aspoň dva mesiace predtým) a v počiatkoch tehotenstva (minimálne počas prvého trimestra). Vzhľadom na to, že približne polovica všetkých tehotenstiev je neplánovaná, mali by všetky ženy vo veku, keď môžu otehotnieť, denne konzumovať dostatočné množstvo kyseliny listovej.
(Pripravené s pomocou publikácie Môžeme predísť rázštepom pery a podnebia?, ktorého spoluautorkou je česká profesorka Marie Tolarová, riaditeľka Programu pre prevenciu rázštepov pery a podnebia v San Franciscu)
Najčastejšie sú izolované rázštepy
- Podľa štatistík sa na Slovensku s rázštepom na tvári narodí jedno dieťa zo 600–650 živonarodených detí.
- Rázštepy pery podnebia sú v odbornej literatúre na 9. mieste medzi všetkými vývojovými chybami.
- Vo väčšine prípadov ide o tzv. izolované rázštepy, môžu sa však vyskytnúť aj v rámci iných anomálií (napr. môžu byť častejšie pri Downovom syndróme či iných chromozómových chybách alebo pri ďalších vrodených vývojových odchýlkach).
- Príčina vzniku rázštepov dosiaľ nie je objasnená, úlohu zohrávajú vonkajšie i vnútorné faktory, až 69 % detí s rázštepom sa rodí v oblastiach s vysokou priemyselnou koncentráciou, svoju úlohu môžu zohrať vírusy, metabolické choroby matiek, užívané lieky atď. Medzi vnútorné faktory patrí genetická záťaž v rodine.
Slovenská asociácia pre rázštepy: www.rozstepy.sk