Aké vzťahy prezentujú, také si osvoja aj ich deti.
Pravdivo, príkladne, s kožou na trh
Eufória z narodenia človiečika a maratón povinností okolo neho by rodičom nemali zabrániť, aby racionálne rozmýšľali aj nad výchovou. Už odmalička by sme mali deťom vštepovať, čo je správne a čo nie. Môžeme sa pritom oprieť o konkrétne príbehy z toho, čo poznáme, alebo siahneme po rozprávkach, kde je hodnoverne opísané dobro a zlo. Nemali by sme pritom zabúdať spomenúť i vlastné zážitky – určite aj tie, z ktorých sme nevyšli ako hrdinovia. Dôležité je ukázať deťom správny smer a netváriť sa neomylne.
S dôverou, ale obozretne
Je krásne veriť tomu, že sa dá spoľahnúť aj na druhých a veriť im, viesť k tomu i svoje deti. To je ideálny obraz toho, ako by sme chceli žiť, ako by to bolo bez pochýb úžasné aj pre naše potomstvo. Je tu však to známe ALE, ktoré nám ukazuje zdvihnutý prst a učí nás pokore, obozretnosti pred „zlom“. Deti by už odmalička mali vedieť, že je dobré učiť sa od skúsenejších, že je skvelé mať kamarátov, ale aj iné dôverné vzťahy. Zároveň by mali dokázať odhadnúť správnu mieru – komu, kedy a v akej veci dôverovať.
Bez dôvery sa niekedy nepohneme
Ak máme prežiť a život si aj vychutnávať, často musíme prekonávať rôzne bariéry, neraz však veľmi nezmyselné. Už obyčajná návšteva zubára či nepríjemná písomka, alebo nový kolektív (v záujmovom krúžku, v škole, neskôr v kariére) nás testuje, ako sa vieme adaptovať. Mať „z domu“ podporu a nebáť sa neznámeho prostredia je na nezaplatenie. Tu sa ocení to, čo sme dostali vo výchove, môže nám to pomôcť posunúť sa v kariérnom rebríčku a obstáť v neľahkých životných skúškach.