Keď zradí blízka duša

Milý Maxim, nazvala by som túto správičku „Rata“, je to asi od nemeckého „Rat“, ale u nás na dedine to znamenalo volanie o pomoc. Keď si človek nájde blízku dušu, lebo ten, s ktorým žijete, už nemá pre vás ani slovo, ani nehu, ani čas… Tá „blízka duša“ sa zrazu ocitne v mojej posteli s ním. Katastrofou bolo, že som uverila jej výhovorkám na alkohol a „všelijaké kecy“ k tomu. A ako jej záleží len a len na mne. Včera som ich našla zas spolu, tentoraz v bare… dodnes nepochopím, aká ruka ma viedla, že som to celé vytušila a šla tam. Iste viete, že ten hrozný moment a to, čo nasledovalo, nestálo veru za tú námahu. Jasné, že som v koncoch. Ale asi na tie konce myslíte, keď dávate ľuďom rady alebo ich len tak počúvate a „zdieľate“ s nimi život. Veľmi ďakujem, že prečítate… a za každé slovo. Má pre mňa veľkú cenu.

Hana

Snažím si to predstaviť. Vašu situáciu. Dvaja ľudia ktorých považujete za najbližších, sa zrazu prejavia ako tí, ktorí sú vám najďalej, ktorým na vás nezáleží, ktorí si za vaším chrbtom žijú svoj vlastný paralelný príbeh. Pravdivosť všetkého sa zrazu spochybní, všetky pekné chvíle z minulosti sú zrazu podrobené skúmaniu, či to bolo naozaj, alebo aj to bolo klamstvo. Áno, ste v koncoch. A viete, čo nasleduje po koncoch? Nové začiatky. Ste ako postava toho druhu akčných filmov, kde sa najlepší parťáci ukazujú ako zradcovia, najbližšie priateľky ako špiónky „druhej strany“ nasadené do zóny bezpečia hlavného hrdinu. A v okamihu, keď to už horšie byť nemôže, keď hlavný hrdina stratil všetko, všetky možnosti, únikové cesty, priateľov, zbrane, nápady aj vieru v záchranu, nastáva obrat. Otvára sa nová cesta, objavuje sa priateľ a spolubojovník, z bežného predmetu sa stáva nástroj, pomocou ktorého sa dá uniknúť alebo bojovať. Nakoniec hrdina zvíťazí, zachráni seba, niekoho blízkeho, Ameriku alebo celý svet a odchádza od kamery s novou láskou alebo možno aj bez nej, no s novonadobudnutým poznaním, kde a ako má tú novú lásku hľadať.

Nie, nepreskočilo mi, viem, že život sa neodohráva na veľkom plátne. Život sa odohráva na uliciach, v kuchyniach a spálňach a v baroch, v ktorých sa stretávajú ľudia, mysliac si, že ich tam nikto nebude hľadať. V živote sa často nechávame pomýliť a rozptýliť množstvom detailov a každodennými opakujúcimi sa činnosťami a nevieme sa na seba a na svoj príbeh pozrieť z nadhľadu. A niekedy ten nadhľad akútne potrebujeme. Ako teraz vy. Alebo ja, keby som bol na vašom mieste. Ak sa na seba pozriete ako na hrdinku filmu, ktorý máte rada, ak sa na to dostatočne sústredíte, možno sa vám podarí ráno vstať z postele s tým, že toto je váš život, váš príbeh, a to by ste sa na to pozreli, aby ste si ho dali pokaziť dvomi sebeckými zradcami. Jednoducho musíte vstať, umyť si vlasy, obliecť si to, čo máte najradšej, a vyjsť ako v plnej zbroji s pocitom, že vás tak ľahko nedostanú. Žijete svoj film, ste hlavná hrdinka a nie je to tragédia. Dej dospel do istého bodu, vidíte situáciu takú, aká je, a robíte poriadky. „Blízku dušu“ treba poslať do pekla, nekomunikovať s ňou, nepočúvať, neriešiť, nezaoberať sa ňou, oklamala raz, oklame znovu.

Partnera či manžela vypočuť a riešiť treba, pretože sa musíte rozhodnúť, či si ho necháte, alebo ho tiež pošlete do pekla. Toto rozhodnutie nerobte s horúcou hlavou, ale ani ho netreba donekonečna odkladať. A druhú šancu mu dávajte, len ak o tú druhú šancu stojí. A ak stojí za to. Ste pri dne, ale to je presne tá chvíľa, kedy sa máte odraziť a plávať k hladine. Voda je príjemne chladivá a vzduch je na dosah. Záverečné titulky ešte ďaleko, tak zabojujte. Ak sú vedľa vás dve postavy, čo vás zradili, určite je niekde nablízku aj niekto, kto vám bude nápomocný, pretože tak to je nielen vo filmoch a v štatistikách, ale taký je zákon vesmíru o vyvažovaní toho dobrého a zlého.