Niečo ako karma naozaj funguje

Ahoj, Matkin, dlho som zvažovala, či ti napíšem, ale zaujíma ma tvoj nezaujatý pohľad. Môj predposledný vzťah trval dva roky. Celé to bolo také talianske, ale ľúbili sme sa ako kone, žili sme spolu, plánovali spoločnú budúcnosť, deti… až raz jedného upršaného večera pod vplyvom alkoholu prišla hádka a potom bitka. Facky a kopance, aké by som nikdy od neho nečakala, nikdy by ma nenapadlo, že budem jednou „z nich“, utekajúcou v roztrhanej pyžame uprostred noci z bytu. Toto všetko sa odohralo pred rokom a ja som sa krátko po tom rozchode dala dokopy s kamarátom. Bola som strašne sama a cítila som, že to nezvládnem, i keď naši mi dosť pomáhali, potrebovala som sa niekomu vyrozprávať, začala som chodiť aj k psychologičke, ktorá mi nový vzťah neodporúčala. Jasné, že mala pravdu,stále som nebola vyrovnaná s predošlým rozchodom, stále sme riešili s bývalým nejaké nedoriešené, väčšinou materiálne veci a starala som sa sama o nášho spoločného psa, ktorého on nechcel, lebo nechcel „striedavú starostlivosť“. K psychologičke som chodiť prestala, keďže som na to mala len hodinku počas pauzy, a to bol vždy stres a nechcela som, aby v práci o tom vedeli, keďže som mala a aj mám dosť iných zdravotných problémov. No posunula som sa ďalej, kúpila som si vlastný byt, odišla do inej časti mesta a nový vzťah s kamarátom po 8 mesiacoch ukončila, nefungovalo to.Chcem vedieť tvoj názor na dve veci: 1. Veríš na karmu? Že všetko dobré a zlé sa ti raz vráti? Mala som tam toho bordelu nahromadeného toľko, že sito karma na mne vybila ten večer? Alebo ako to mám chápať? Lebo ja sa v živote riadim tým, že nerobím druhým to, čo nechcem, aby robili mne. Každý,kto vedel, čo sa mi stalo, ma utešoval, že dobre, že sa to stalo teraz a nie až vtedy, keď by sme mali deti… ale vieš čo? Ja by som radšej prijala takú možnosť, že by sa mi to nestalo vôbec. Možno mi to niečo dá, možno keď príde niečo dobré, budem za to vďačná, ale ja sa bojím, že táto skúsenosť moje nároky značne znižuje na podmienku „nech má chľast a ruky pod kontrolou“, a to je bohužiaľ málo. 2. Neviem si poradiť s pocitom samoty. Bola som zvyknutá, že je stále niekto so mnou, rodina, priateľ, spolubývajúce. Ja viem, treba ísť do spoločnosti, venovať sa koníčkom, aleja na také nemám čas, mám náročnú prácu, pes je doma sám a po večernom venčení si ledva dám sprchu a padám do postele mŕtva. Financie sú ďalší problém, kúpou bytu som sa zadlžila, nemám ani na nutné oblečenie, nedajbože ochoriem, nechcem sa tým sťažovať, lebo je super bývať vo vlastnom, ale tým pádom ani nemôžem vybehnúť medzi ľudí a zoznámiť sa s niekým novým, oťukávať sa na rande, keď ti doma skučí pes. Veľa ľudí mi aj vravelo, nech sa ho zbavím, no keď som bola po tom traumatizujúcom rozchode na dne a utápala sa v sebaľútosti, môj pes mi pripomenul, že je tu ešte niekto, pre koho sa musím vzchopiť, nahodiť úsmev a vypadnúť z bytu medzi psičkárov aspoň na 30 minút. V predošlej lokalite sme boli taká komunita, no tam, kde bývam teraz, to tak nefunguje.
XY (29)

Milá XY, odpoveď na tvoju prvú otázku znie „Áno“. Teda áno, niečo ako karma naozaj funguje. Niekto to volá aj božie mlyny alebo „život má pamäť“, bohužiaľ nefunguje úplne jasne, priamočiaro a v krátkodobých intervaloch, preto sa nám občas zdá, že svet a okolnosti, v ktorých sa ocitáme, nie sú spravodlivé. Lenže život je krátky a treba sa snažiť dobré veci si užiť, tie zlé zmeniť. Ty sa podľa toho riadiš, rany sa časom zahoja a noví ľudia a nové príležitosti prídu, nemusíš za nimi chodiť, jednoducho ťa stretnú, keď budeš vynášať smeti alebo pôjdeš so psom k veterinárovi. To nie sú medové motúzy, to sú životné skúsenosti. K druhej otázke by som rád povedal, že kráčaš po správnej ceste. Máš byt, prácu, milovaného psa. Začínaš nový život a začiatky sú ťažké. Okrem toho tvoja duša je stále zranená, takže vidíš všade samé poloprázdne poháre, nie poloplné. Myslím, že časom to bude stále lepšie, ale možno by ten ozdravný proces prebehol hladšie, keby si to znovu skúsila s tou psychologičkou. Neviem, čo presne robíš, ale keby som bol tvoj šéf a dozviem sa, že chodíš na terapiu, budem rád, že servisuješ svoju dušu. A čo sa psičkárskej komunity týka – všade nájdeš to, čo tam donesieš, možno práve ty si základným kameňom fajn psičkárskej partie.