S deťmi partnera nebojuj. Oni odídu, ty zostaneš

Maxim, ahoj, toto je prvýkrát, čo píšem niečo také niekomu. Už skoro dva roky chodím s rozvedeným mužom, ktorý má dve deti vo veku 6 a 9 rokov. Prvé mesiace sme chodili na diaľku, potom som sa presťahovala za ním. Rozvedený bol už skoro rok, keď ma stretol, takže previnilo sa cítiť nemusím. Pred 4 mesiacmi sme sa rozhodli, že sa presťahujem za ním do jeho krajiny, ktorú dobre poznám. Prešli sme tým procesom ako stretnúť deti, čo im povedať a všetko dobre dopadlo, deti ma majú veľmi rady a malé dievčatko ma zbožňuje. Ale prvý šok, ktorý som mala, odkedy som sa presťahovala je ten, že deti máme oveľa častejšie ako to bolo predtým. Jeho bývalá žena má vraj stále nejaké plány a stále nám ich v podstate hodí. Začína mi to prekážať a cítim, že som ukrátená, že na mňa nie je čas, peniaze treba začať šetriť, ale deťom na dovolenku peniaze sú. Môj priateľ má 41 rokov a ja mám 30. On si ma čoskoro chce zobrať, zbožňuje ma veľmi, nehádame sa skoro nikdy, akurát len o tom, že mám pocit, že deti máme veľmi často. Maxim, ja neviem, čo mám robiť, všetko iné mi vyhovuje, naozaj si rozumieme vo všetkom. Čo mám robiť? Ostať vo vzťahu a zobrať si ho alebo zutekať úplne a začať život odznova? Som celkom pekná, nikdy som nemala núdzu o chlapov. Tento je však iný a robí ma šťastnou, ale mám pocit, že len 50 % času. Prosím, poraď mi. Ďakujem.
Danielle

Zdá sa mi, že prešiel príliš krátky čas na to, aby si vedela, ktoré rozhodnutie bude najlepšie. Za štyri mesiace sa toho udialo priveľa a ty si možno trochu v panike. Pretože nie je ľahké presťahovať sa, udomácniť sa, zvyknúť si na každodenné spolužitie s iným človekom a ešte sa aj stať milujúcou „skoromatkou“. Aj keby ti teraz zrazu niekto pričaroval tvoje vlastné deti, asi by si bola dosť nesvoja z toho, že ich máš stále na krku. Takže moja rada znie takto: Upokoj sa a trebárs do jari nerieš otázku „zostať a vydať sa alebo odísť a začať znovu“. Skús brať život, ktorý teraz žiješ ako niečo, z čoho je možné mať radosť. Partnerove deti nie sú tvojou konkurenciou, nebojuj s nimi. Oni vyrastú, ty zostaneš. Ale sú partnerovou súčasťou a vždy budú, vďaka nim je možno takým mužom, aký sa ti páči. Keby ich viac zanedbával, raz by viac zanedbával aj teba a vaše spoločné deti. Sú to cudzie deti, ty pre nich nebudeš a ani nemáš byť mama, ale aby všetko fungovalo tak, ako má, mala by si byť ich ďalším najbližším dospelým človekom, niekým, kto ich má rád a koho majú rady ony, niekto ako dobrá kamarátka. A takýto vzťah sa nedá vykúzliť na počkanie za štyri mesiace. Je dobre, že sú partnerove deti s vami často, pretože len tak môžete všetci zistiť, či ste schopní vytvoriť rodinu, či na seba navzájom nebudete žiarliť a robiť si prieky. Lebo základ musí fungovať a je jedno, ako sa to ďalej bude vyvíjať – pretože vzťahy s deťmi sa neustále menia – či sa o päť rokov budete vídať raz za mesiac alebo to osud zariadi tak, že budú s vami bývať stále. Poznám niekoľko žien a pomerne veľa mužov, ktorí vychovávajú partnerovo dieťa alebo deti a väčšina to zvláda dobre, pretože im záleží na rodine, na celej rodine, nielen na partnerovi a majú veľké šľachetné srdce. Ak do jari zistíš, že tie deti nepokladáš istým spôsobom za vlastné, že sa netešíš, že ich vidíš, že ťa nenapadne spontánne, že im kúpiš malé prekvapenie alebo že na tento film ich chceš vziať do kina, ak ich budeš vnímať ako ohrozenie svojej budúcnosti a nie ako jej obohatenie – vtedy bude naozaj múdrejšie a ohľaduplnejšie hľadať šťastie inde. Lebo na niektoré typy vzťahov musí byť človek tak nastavený, vychovaný, dozretý. Ak nie je, je lepšie radšej do nich nevstupovať, pretože ak sa to pokazí tam, kde sú deti, tak trpia tí, ktorí si to naozaj nezaslúžili, nevedia sa brániť a následky ponesú navždy. Držím ti teda palce, aby si skoro rozoznala, či v tebe rastie nový druh lásky alebo či si stavaná na celkom iné konštelácie.