Mám trpieť manželovu neveru?

Dobrý deň, môj manžel (51) si našiel milenku. Je rozvedená, má 42 rokov. Ich vzťah trvá asi 3 mesiace. Ja mám 50 rokov. K nevere sa mi priznal až po mojom naliehaní. Teraz to už vrcholí tak, že si s ňou chce začať nový život. Skončiť s firmou a ku koncu roku, keď dá veci do poriadku, chce sa dať rozviesť. Každý deň za ňou jazdí autom 60 km. Hovoril mi, ako chce s ňou stráviť zvyšok života, vraj je žena jeho života, po akej vždy túžil. Stále mi pripomína, aby som za ňou nešla a neurobila jej scénu. Mne osobne prekáža to, že chce mať občas sex i so mnou, keďže ho mám rada, neodmietla som ho. Neviem, ako mám pokračovať ďalej v živote, či mám čakať, čo bude a ticho trpieť, ako každý deň za ňou odchádza, alebo či mám urobiť definitívny koniec. Ďakujem za radu.
Anička

Váš list je ako z učebnice s názvom Kríza stredného veku, no viem, že toto poznanie nijako nezmenšuje vaše trápenie. No podobných príbehov som už počul a čítal toľko, že sa odvážim spomenúť vetu, ktorú pri takýchto príležitostiach hovorieva moja matka: Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí a netreba robiť dôležité rozhodnutia s horúcou hlavou. Vy ste totiž vo svojom liste spomenuli tri dôležité veci: 1. Že manžel sa k milenke priznal až po vašom naliehaní. 2. Že s vami chce mať sex. 3. Že ho máte stále rada a neodmietli ste ho. Všetky tri body znamenajú, že to s tým manželovým odchádzaním za „láskou jeho života“ nemusí byť až také jednoznačné, ako to v tejto chvíli deklaruje. Pretože on o vás nechce prísť a keby s celou záležitosťou nemusel vychádzať na svetlo božie, tak to možno chvíľu s frajerkou bude ťahať tajne a potom to skončí tak ako to začalo. Milenky ženatých mužov by vám mohli rozprávať smutné príbehy o tom, ako čakali a nikdy sa nedočkali. Takže vy sa teraz nadýchnite, vydýchnite, choďte si niečo kúpiť, napríklad rúž alebo červené topánky na podpätkoch, nalejte si za pohár vína a zamyslite sa, po ktorej z dvoch ciest by ste sa chceli vybrať. Prvá je tá, že sa za dotyčnou ženou vyberiete a urobíte jej takú scénu, na akú v živote nezabudne. Vyzerá to ako nezmysel, ale nie je. Podľa toho, ako vás manžel opakovane prosí, aby ste to nerobili, usudzujem, že po tom možno aj podvedome túži. Je to sen mnohých mužov. Aby sa dve ženy oňho pobili. Viem o jednej dáme, ktorá sa s manželovou milenkou zamkla na 15 minút v kancelárii, a hoci nikto nevie, čo sa tam dialo, výsledkom je, že milenka sa k mužovi už nikdy nepriblížila a v manželstve bol na dlhé roky pokoj. Lenže to by ste na také niečo museli mať povahu a byť strašne naštvaná. A mne pripadáte skôr smutná a zaskočená. Tak mám teda pre vás cestu číslo dva: a to je cesta budhistická, cesta vľúdneho čakania. Dívajte sa na svojho manžela ako na chorého človeka, ako na niekoho, kto teraz trpí dočasným pominutím zmyslov, kto blúzni a nemá jasný úsudok. Ak by bol naozaj chorý, keby sa udrel do hlavy a pol roka by rozprával z cesty, tiež by ste ho neopustili, tak ho ani teraz neopúšťajte. Buďte k nemu milá a počkajte si. O jeho frajerke sa s ním nerozprávajte, to nech si prežíva sám. Do konca roka je ešte veľa času, aj u frajerky sa objavia problémy, aj cestovať 60 kilometrov každý deň človeka omrzí, aj sex už po pol roku nie je taký nový, aj únava nastúpi, aj tlak reality. Viem, že to od vás chce veľké sebazaprenie, ale buďte nad vecou, starajte sa o seba, čítajte knihy, pozerajte filmy, lakujte si nechty, usmievajte sa. Je ťažké opustiť ženu, ktorá nekričí a je s ňou dobrý sex. Do konca roka je ešte 8 mesiacov. Je to čas, ktorý je jeho, ale je to čas, ktorý je zároveň váš. Keď on ide za frajerkou, vy choďte za sebou a robte dobre sebe. Dajte sa do poriadku. Fyzicky aj psychicky. A uvidíte, že do Vianoc sa zmení ešte veľa vecí a stavím sa, že k lepšiemu.