Váš príbeh letnej lásky: Začala som veriť na lásku na prvý pohľad

Príbeh od Betky: Letná láska

Láska na prvý pohľad, áno ten úplne prvý, nezáväzný a letmý, bola pre mňa možno len akýsi euforický sen, na ktorý som zabudla vo chvíli, keď som sa ráno zobúdzala s prvými slnečnými lúčmi, predierajúcimi sa pomedzi bledé závesy v mojej izbe. No niekedy je hranica medzi snom a realitou až priveľmi tenká a život príliš rozmanitý na to, aby sa skutočnosťou nemohlo stať i to najtajnejšie prianie. Nič nie je náhoda a všetko má svoj zmysel, každé ráno je novým začiatkom a každá noc iná. A letná noc v sebe navyše ukrýva akési zvláštne čaro. Čaro, ktorému nedokáže porozumieť snáď nikto z nás a predsa je našou súčasťou.

Schádzala som dreveným schodiskom, vedúcim až ku vchodovým dverám, oblečená v milovaných čiernych šatách a podvedome tušiac, že začína istý príbeh, bez začiatku a snáď bez konca. Podišla som k dverám, spoza ktorých sa ozvalo tvrdé zaklopanie, zatiaľ čo hodiny z ebenového dreva, stojace v jednom z kútov predsiene, odbili jednu hodinu ráno. Otvorila som, neveriac sama sebe, že sa správam tak neuvážene, nakoľko som ho takmer vôbec nepoznala a s zahľadela sa na muža v koženej bunde, ktorý si ma s úsmevom premeral a gentlemansky pobozkal na líce. Letmo som sa zahľadela na príjazdovú cestu pred domom a vošli sme dnu. Mala som pocit, že všetko naokolo nás je akosi priveľmi zvláštne na to, aby to bolo skutočné, no zároveň som neustále cítila dotyk jeho tváre a korenistú vôňu.

Prešli sme dlhou chodbou a vošli do obývačky, ktorá bola prepojená s letnou terasou, ktorú v tú júlovú noc osvecoval spln mesiaca a dva lesklé petrolejové lampáše. Usadili sme sa do vysokých prútených kresiel a pokračovali v debate, ktorú sme začali pred týždňom, keď sme sa spoznali a tušili, že každý z nás chce od toho druhého omnoho viac. Načiahla som sa po fľaši červeného vína, ktoré doniesol Dávid a rozliala ho do dvoch vysokých sklených pohárov. Mala som pocit, že sa poznáme roky, že sme sa už niekedy určite stretli a pritom som celkom určite vedela, že je to druhýkrát čo ho vidím a skryto dúfam, že nie naposledy.

Túžila som zastaviť čas a zabudnúť na okolitý svet, na všetko to, do čoho som sa ráno zobúdzala, zabudnúť na každú premárnenú minútu a iba hľadieť do jeho prenikavých očí a nechať sa unášať niečím tak dokonale zvláštnym. Po chvíli si prisadol bližšie, sklonil sa a letmo mi prešiel rukou po bledej tvári. Nechcel nič len bozk, alebo to iba nedal priamo najavo, no ja som neoponovala. Odhrnul mi z tváre prameň tmavých vlasov a potichu rozprával o tom, že neverí v lásku na prvý pohľad, no začína veriť na to, čo sa pred niekoľkými dňami udialo medzi nami. Cítila som, že ešte nikdy predtým som neokúsila tak čarovné chvíle a zároveň tak krásne jednoduché okamihy. Odišiel až nadránom, už svitalo, keď som spred domu počula ľahké buchnutie kovovej brány a vedela som, že náš príbeh tým ránom neskončil.

A ten príbeh letnej noci sa neskončil. Trvá už viac ako rok a nesmie mať koniec, ani ten šťastný, ani nešťastný. Aj po roku mám pocit, akoby sme boli spolu len pár dní a jeden o druhom nevedeli takmer nič, navzdory tomu, že poznáme takmer všetky svoje tajomstvá. Začala som veriť na lásku na prvý pohľad, na to, že i keď som ho nikdy predtým nepoznala, nikdy som o ňom nepočula, nevedela som, že jestvuje… našla som ho. A spolu s ním aj svoju prvú letnú lásku.