Až vtedy, keď dostaneme napríklad poverenie zastupovať šéfa, alebo ten sa ocitne na našom mieste, viac sa (snáď) pochopíme.
Každý je v niečom lepší, v inom slabší
Niekto vie dobre manažovať, je skvelý organizátor, ale robí mu problém podriadiť sa, pracovať podľa pokynov a zavedeného systému práce. Iný potrebuje pridelenie úloh a určité nasmerovanie ako sa chopiť problému, pričom by nedokázal viesť skupinu ľudí, šéfovať, získať si autoritu, mať na pracovisku poriadok. Mnohí však radi kritizujú, majú plné ústa toho, aký neschopný je ten či onen. Až výmena rolí môže pokoriť toto správanie, i keď je vec povahy a charakteru, či si to človek uvedomí a zvládne si priznať chybné hodnotenie, zmeniť postoje.
V malej firme sa často suplujú pozície
V menšom kolektíve nastanú častejšie situácie, kedy si zamestnanci vymieňajú roly, mali by byť vzájomne nahraditeľní, najmä ak niekto vypadne – ochorie, odíde na dovolenku a podobne. Na chvíľku na inej stoličke, či s kompetenciami kolegu si ani poriadne neuvedomíme, čo obnáša tá druhá pozícia. Vybavíme nejaký telefón, mail, niečo opečiatkujeme, ale až pri dlhodobejšom zastupovaní pocítime aj zodpovednosť za odvedenú prácu. Iba na vlastnej koži zistíme, čo nám ide ľahšie či ťažšie než tomu druhému, v čom máme chaos, čo nám sedí alebo nesedí. Tu možno oceníme dodatočne schopnosti kolegu či šéfa, ba snáď mu dáme i patričné uznanie a viac si ho budeme vážiť.
Najhoršia je naša vlastná obmedzenosť
Kto nechce uznať metódy, pracovné tempo, či náročné podmienky na výkon niekoho iného a dokáže ho iba podceňovať, kritizovať bez nepodložených argumentov, tomu nepomôže ani vymeniť si na čas stoličky a kompetencie. Taký neprizná žiadny mylný pohľad na vec, naopak, bude sa tváriť, že on je dokonalý a ten druhý na figu. Nemá význam sa takýmto správaním trápiť, radšej sa pousmiať nad jednoduchosťou takého myslenia a ak to nemá výrazný vplyv na našu kariéru, na ďalšie pracovné vzťahy a podobne, neriešiť.