Grep nepatrí medzi priveľmi obľúbené druhy ovocia, najmä z dvoch dôvodov – zle sa lúpe a kvôli vysokému obsahu chinínu je horkastý, preto neulahodí každému jazýčku. A práve preto si mnohí vyberajú odrody s červenou dužinou, ktoré sú sladšie. Gurmánske úskalie však vynahradia jeho zdraviu prospešné účinky.
Vitamíny
C, B1, B2, B6, E, K
Živiny a minerály
flavonoidy; vláknina – pektín; vápnik, horčík, draslík, fosfor, selén, zinok
Grep zvyšuje obranyschopnosť organizmu, aktivizuje krvný obeh a jeho konzumácia je zároveň prevenciou proti rakovine pľúc, žalúdka a prostaty. Popíjanie grepovej šťavy zase znižuje riziko obličkových kameňov. Vláknina v dužine grepu chráni tepny a flavonoidy majú antioxidačné a antikarcinogénne účinky. Výťažky z jadierok grepu vykazujú silné účinky zabraňujúce množeniu nežiaducich mikroorganizmov v tele. Červený grep sa oplatí konzumovať pri zvýšenej hladine zlého cholesterolu. Podľa zdravotných štúdií bolo u skúmaných osôb po 30 dňoch konzumácie dvoch červených grepov denne zistené zníženie hladiny cholesterolu.
Viete, že…?
Dužina alebo šťava z červených grepov ničí až 800 kmeňov škodlivých baktérií a vírusov, ale aj 100 kmeňov plesní, parazitov a cudzopasníkov, pritom nepoškodzuje prospešnú bakteriálnu črevnú flóru.
Grep využijeme v studenej kuchyni do šalátov či lisovaných štiav, ďalej sa hodí ku kuraciemu, kačaciemu, morčaciemu a králičiemu mäsu – pochúťkami sú kurča na červenom grepe, grep so syrom, ale aj koláče – grepové rezy alebo torty. Vhodný je do nátierok i omáčok. Plátky grepu dávame do miešaných alkoholických i nealkoholických nápojov. Prvý grapefruit objavili európski botanici v 17. storočí na karibskom ostrove Barbados a dali mu poetické meno „citrus paradisi", čo znamená rajský citrus. Ide o kríženca jamajskej odrody pomaranča a indonézskeho pomela.
Strom grapefruitu dosahuje výšku od 4 do 25 metrov, má prenikavo voňajúce biele kvety a dáva vysokú úrodu – okolo 6 metrických centov za rok.