Neskôr však zistili, že keď baklažán nejedia surový, ale tepelne upravený, nikto sa z neho nezblázni. Teplom sa rozloží jedovatý solanín.
Pôvod baklažánu
Krajinou pôvodu fialového klenotu z ríše zeleniny je India. Cestovatelia sa nedali vystrašiť poverou o jeho nepriaznivých účinkoch na rozumové schopnosti človeka, a tak sa už na začiatku nášho letopočtu rozšíril do ostatných kútov sveta.
Skladovanie baklažánu
Najkvalitnejšie baklažány sú čerstvo odtrhnuté kusy 8 – 15 cm dlhé. Keď už ho musíme skladovať, uložíme ho na chladné miesto, ale nie do chladničky. Tam by mohol zmäknúť a ešte viac zhorknúť. Pred úpravou je dobré vydlabať horké semená.
Zdravie v baklažáne
Baklažán výrazne znižuje obsah cholesterolu v krvi, priaznivo pôsobí na pohyblivosť čriev a stav črevnej mikroflóry, bráni lámavosti malých krvných kapilár a obsahuje aj látky, ktoré likvidujú voľné radikály podporujúce vznik rakoviny.
„Potenie“ baklažánu
Nevýhodou baklažánov je, že veľmi ľahko nasávajú olej. Je preto vhodné posypať ich pred prípravou soľou a nechať „vypotiť“. Takto upravené baklažány nebudú toľko prijímať olej a týmto postupom sa zbavia aj svojej horkosti.
Kaviár z baklažánu
Z plodov baklažánu sa dá pripraviť falošný kaviár. Je chutný a oveľa lacnejší ako kaviár z ikier jesetera. Pripravuje sa z opečených baklažánov, ktorých dužina sa po vychladnutí rozmixuje s olejom, so soľou, s korením, citrónovou šťavou a cibuľou.
Baklažán v kuchyni
Využitie baklažánov v kuchyni je mnohostranné, ich chuť sa vynikajúco kombinuje s cesnakom a bylinkami. Baklažán je možné vyprážať, grilovať aj zapekať. Je súčasťou mnohých indických, gréckych, talianskych a tureckých pokrmov.