V relácii sa dozviete:
- čím najviac prekvapilo a potešilo Annu Geislerovú nakrúcanie s Petrom Bebjakom
- stáva sa jej v profesii často, že musí veci pretáčať nanovo
- ktorý český režisér je povestný tým, že mu čas a termíny nič nehovoria
- ako na Geislerovú pôsobili kúpele Sliač, kde sa nakrúcala Smršť a či dokáže atmosféra miesta filmu pomôcť
- či má rada horory či mysteriózne trillery
- ako vníma emóciu strachu a prečo sa strach snaží ovládať
- čo hovorí Anna Geislerová na materinský strach
- ako hodnotí herečka pozíciu ženy – umelkyne verzus ženy matky a čo hovorí na slová dokumentaristky Darie Kashcheevy z cien Český lev
- prečo musíme podľa nej v rámci práce aj súkromia všetci niečo obetovať
- ako vníma rodinnú súdržnosť s vlastými sestrami a mamou a či sa jej učia aj jej vlastné deti
- pomohlo by nám, keby sme dokázali žiť bez konfliktov a komunitne?
- akým spôsobom do Geislerovej materstva zasahujú úlohy matiek, čo jej dala rola v Karavane
- hrá vo filmoch aj preto, aby sa angažovala v širšom rozmere
- ako by sa dalo podľa nej pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením
- menia Annu Geislerovú jej charaktery
- ako si Anna buduje postavy vo svojej hlave a čo im vymýšľa, čo v scenári nie je
- čím „vlastným“ spestrila svoju postavu v Smršti
- či píše knihy s filmom pred očami
- čo hovorí na možnosť vyskúšať si réžiu a či by z toho mala strach
Geislerová si zaspomínala na nakrúcanie, ktorého veľká časť prebehla v kúpeľoch Sliač. „Tie kúpele sú neuveriteľné, bolo to veľmi špecifické miesto. Film je vizuálne dielo a rolu hrá všetko, na čo sa divák pozerá. To je dôvod, prečo sedíme v kine, pretože sa na niečo dívame. Všetko hrá úlohu – kostým, prostredie, farby – a dosť sa to podceňuje u niektorých filmov, ale určite nie v prípade Petra Bebjaka, pretože sme mali nádherné kulisy. Či už je reč o kúpeľoch alebo dekoráciách v štúdiu,“ uviedla česká herečka.
Čítajte viac Adela Vinczeová: Na svete je dosť detí, ktoré nemajú rodičov. Aj to rozhodlo, prečo sme s Viktorom šli do adopcie
Päťnásobná držiteľka Českého leva účinkuje vo filme, ktorý v kinách môže vyvolávať napätie alebo pocity strachu z neznámeho – v relácii Ide o nás sa však rozhovorila aj o svojich postojoch ku strachu. Sama túto emóciu označuje za zbytočnú odbočku od toho, aby sme dokázali prežívať radosť zo života.
„Strach je užitočný naozaj len vo chvíli, keď vás ochráni pred nejakým nebezpečím. Ale strach, ktorý si spôsobujeme sami nejakým zbytočným premýšľaním, alebo strach, ktorý vznika tým, že dovolíme iným ľuďom, aby na nás pôsobili a chcú nás trebárs zastrašiť, to odmietam. Som na to očkovaná, mám v sebe vakcínu, ktorá mi dovoľuje vidieť akýkoľvek druh manipulácie alebo zastrašovania,“ vysvetlila pred kamerami Ide o nás Geislerová. Vzápätí však priznala, že úplne iná kapitola je materinský strach. „To sa asi nedá vypnúť, možno sa to dá potlačiť,“ skonštatovala.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Geislerová sa nezľakla ani otázky o pozícii ženy umelkyne a ženy matky, ktorá nadväzovala na slová dokumentaristky Darie Kashcheevy z cien Český lev. „Nikdy na mňa nevytváral nikto tlak, aby som si vybrala medzi deťmi a kariérou. To je iba v hlave, to je tlak, ktorý si človek sám spôsobuje. Mám tri deti a myslím si, že nemám úplne márnu kariéru. Odmietam stanovisko, že by ma definovalo iba to, že mám maternicu. A keby to bolo tak, ako ona hovorí, to by znamenalo, že som obe tie veci robila zle – aj materstvo, aj herectvo – a to si myslím, že je tiež nezmysel. Ide to. Mať deti aj točiť filmy,“ skonštatovala Geislerová.
Tento rok do kín okrem Smršte zamieri aj s ďalším filmom – snímkou Karavan, v ktorej stvárňuje matku chlapca s Downovým syndrómom a tak sa na pretras dostalo aj to, či sa jej úlohy nejakým spôsobom podpisujú na zmene vlastných (nielen) materských inštinktov alebo vzorcov správania. Hovorili sme o Anninom písaní kníh, o tvorbe charakterov, ale tiež napríklad o tom, čo je nutné práci v umení obetovať a v čom si Anna možno bude testovať svoje limity najbližšie. Viac už v relácii Ide o nás, ktorú si môžete pozrieť ako video vyššie alebo vypočuť ako podcast.
