Dobrý deň, dozvedela som sa o vašej poradni od kamarátky, ktorá pravidelne číta tento časopis. Tak ma napadlo, že by som chcela nezávislý názor na môj problém. Roky sa potácam s tým, že postrádam lásku od mojej mamy a tiež od môjho muža. Môj muž začal počas manželstva s alkoholom. Robí v zahraničí a príde domov raz za tri mesiace na týždeň. Tieto dni boli utápané v alkohole. Minulý rok sa bol liečiť a myslela som si, že to najhoršie máme za sebou. Lenže na Vianoce zrecidivoval a odmietol sa ísť liečiť. Povedala som mu, že keď nepôjde na liečenie, tak nech sa už domov nevracia. Išiel, ale neviem, čo si mám myslieť. Vôbec mi neprejavuje lásku, skôr naopak. Obviňuje ma, že môžem za všetko ja. Dokonca sa išiel sťažovať k mojej mame a tá si ho zastala. A prišla k nám robiť poriadky. Upozornila som ju, aby sa nám stále nemiešala do života a nechala nás na pokoji. Nedala sa odbiť. On bol na koni, ale deti, otec a brat si ma zastali, lebo som im vysvetlila podstatu nášho problému.
Riadim sa radami terapeutky, u ktorej sa lieči. Minulý rok sme ho všetci podporovali, ale teraz robíme opak. Vraví mi, že som sa zmenila. Mám kamarátku, ktorá ma psychicky podržala, lebo by som to asi nezvládla popri mojej náročnej práci v zdravotníctve. A na ňu sa stále odvoláva, aj mama mi ju vyčíta. Že vraj ona ma zmenila. Ale nemyslím si. Okolnosti ma zmenili. Hrniec prekypel a ja som sa začala brániť. Mám už dosť rokov, aby stále so mnou niekto kýval. Neviem, ako to všetko dopadne. Niečo k nemu asi cítim, možno sa vám to zdá po tých rokoch týrania divné. Dala som mu poslednú šancu. Ako sa mám správať? Neviem ako to dopadne, keď sa vráti. Dal v zahraničí výpoveď. Pôjde robiť na týždňovky. Stále je preč. Už 10 rokov. Cítim sa opustená a keď príde zasa, mám strach, čo bude. Mám zmiešané pocity a psychicky sa tiež z toho dostávam.
Jarmilka (40)
Viete, čo sa hovorí? „Každý chce vaše dobro. Nedajte si ho vziať.“ Chápem, že sa vám ťažko žije v zložitej situácii obklopená ľuďmi, ktorí majú všetci patent na rozum. Už to nie je len medzi vami – manželstvo, odcudzenie, boj s alkoholizmom a otázka, aká silná je ešte vaša láska. Už je to záležitosť všeobecnej diskusie, už sa vyjadrujú mama, otec, brat, deti, kamarátka a terapeutka. To je minimálne sedem ľudí. Je vyčerpávajúce ich aj spočítať, nieto ešte vypočuť, tak ako to musíte urobiť vy. Pritom predpokladám, že keď ste sa do svojho muža zamilovali, tak ste to nekonzultovali so siedmimi ľuďmi. Keď ste sa rozhodli zobrať, mať deti, keď ste mu dali ultimátum, keď ste mu odpúšťali, keď ste sa naňho tešili, trápili sa, to všetko bolo medzi vami dvomi a von ste púšťali už len výsledky vašich spoločných rozhodnutí. Tak sa k tomuto stavu vráťte. A začnite akciu s názvom Informačné embargo.
Máte 40, to už nie je vek, kedy vám mama môže určovať, s kým sa kamarátite, ani s kým máte vzťah. Nemusíte do aleluja každému vysvetľovať podrobnosti z vášho života. Rozprávajte sa o počasí a tom, čo dávali včera v telke, nie o tom, čo sa deje u vás v kuchyni alebo v spálni. To je vaša vec. Iba vaša. Ani kamarátku, akokoľvek chápavú, nezasväcujte do podrobností vášho súkromného života. A rozhodne nie deti. Je to medzi vami a vaším mužom. Súčasťou jeho liečby je pravdepodobne terapia, v ktorej sa musí k istým veciam vracať a analyzovať ich, ale to je niečo, čo sa deje medzi ním a terapeutom a má na to právo. Vy sa však neliečite, vy nemusíte nič vysvetľovať. Vy len buďte. A buďte podľa možnosti v prítomnosti svojho manžela. Nebude to ľahké, pretože sa idete pokúšať žiť nanovo – bližšie a na čisto. Možno sa vám už nepodarí nadviazať na to pekné a krehké, čo vás spájalo. Ale možno áno, vyjde vám to však skôr vo dvojici než keď budete mať okolo seba niekoľko navzájom sa nenávidiacich „trénerov života“. Z vášho listu cítim obavy, ale aj to, že vám na manželovi stále záleží. Tak to ešte skúste, ale sami. Želám veľa trpezlivosti a vzájomnej lásky. A ešte niečo. Nesiete zodpovednosť za svoj život, tak trochu za svoje deti a za manželstvo. Rozhodne nie za manželov alkoholizmus. To je jeho problém a vaša dobrá vôľa, že mu s tým problémom pomáhate.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!