Som odsúdená na samotu?
//Dobrý deň, som mladá, čerstvá päťdesiatnička. Ovdovela som vo veku 38 rokov, potom som mala jeden pekný, cca 5-ročný vzťah, no momentálne som už piaty rok single. Nemám šťastie stretnúť solídneho, vekovo prináležiaceho partnera. Aj keď si myslím, že nevyzerám najhoršie, som normálnej postavy, inteligentná, empatická. Každý muž, okolo veku 50 (+ – 5), s ktorým som mala možnosť stretnúť sa, mi dal najavo, že som pre neho pristará. Všetci si predstavujú po svojom boku mladú, aspoň o štvrťstoročie mladšiu partnerku. Ale ja tiež nechcem starého (teda +15 a viac) partnera. Prečo my, ženy v najlepších rokoch, ktoré máme už život len pre seba, deti sú odrastené, máme kde bývať, máme na čom šoférovať, sme finančne sebestačné, ovládame perfektne kuchárske umenie, sme scestované, s vlastnými názormi a skúsenosťami, rozdávame úsmevy, lásku, radosť, a predsa nie sme milované opačným pohlavím. Čo robiť, poraďte. Kde nájsť muža, ktorý by ma chcel aj s mojim vekom? Podotýkam, že bývam v Bratislave a aj tak nemám príležitosť stretnúť a zoznámiť sa so solídnym single človekom, ktorému neprekáža, že mám 50!, (aj keď on má tiež 50 alebo 52). Žiaľ mne to pripadá, ako by sme už neboli hodné ani pohladenia, či objatia, ak zostaneme samé. Viem, že takýchto samostatných a osamelých žien je veľmi veľa, stačí sa pozrieť na internetovú zoznamku. Ďakujem za Váš názor.
//Katka
Ste mladšia než Barbie, než Madonna a než Sharon Stone, treba si zachovať úsmev a šarm, aspoň tak to nedávno zhrnula jedna moja očarujúca známa vášho ročníka. Nejde o to, kde máte hľadať mužov vo vašom veku, ktorí nechcú dvadsaťpäťročné ženy, ale päťdesiatročné. Ide o to, kde nájdete toho jedného, ktorý bude chcieť konkrétne vás. Neriešte generačný problém, pretože ten je ťažko uchopiteľný a potreby mužov a žien narodených okolo roku 1960 sú rôznorodé. Riešte seba a svoje priority a riešte ich vlastným spôsobom. Akého muža by ste chceli? Nejakého podobne zameraného, schopného a vitálneho ako ste vy? Viete si aspoň približne predstaviť aký by mal byť a čo všetko by ste s ním chceli podniknúť? Napíšte si to na papier. Ale nech ten popis nemá viac než päť riadkov a nech obsahuje požiadavky, aký by mal byť a nie aký by byť nemal. Papierik si odložte a dajte osudu čas, aby vám vhodného kandidáta vmanévroval do cesty. Aby ste vedeli, kadiaľ tie vaše cesty majú viesť, aby ste zvýšili pravdepodobnosť, že na dotyčného narazíte, tak vám dám zopár tipov. V prvom rade nehľadajte na internete. Internetové zoznamky používajú ženy každého veku, ale muži väčšinou mladí, alebo sexuálni predátori a chronickí zúfalci. Keďže hľadáte partnera, nie pacienta, na webové zoznamky zabudnite. Po druhé: v súťaži „Najkratšia minisukňa plus najplochejšie brucho“ nemáte šancu vyhrať, muži, ktorým sa najlepšie rozmýšľa na báze prvej signálnej budú pred vami vždy uprednostňovať dvadsiatky, ale takých by ste nechceli ani vy. Myslím, že ani o tých, ktorých ste spomínali vo svojom liste, ste v skutočnosti nestála, pretože normálna žena vie, že s mužom, ktorý je schopný naznačiť „si pre mňa pristará“ by asi život nebol úplne najzábavnejší. Vaša jedinečnosť musí vyniknúť inde než na súťaži Miss Mokré tričko. Hľadajte „toho svojho“ medzi ľuďmi, s ktorými vás niečo spája: buď minulosť (stretávky bývalých spolužiakov), práca (obedy, semináre a výročné večierky), koníčky (ak plánujete s partnerom chodiť do prírody, potápať sa alebo chovať psov, zariaďte sa podľa toho), známych (stretávajte sa s nimi, ale nezverejňujte, že „niekoho hľadáte“, lebo nevyjdete z údivu, s čím všetkým vás dobré duše budú chcieť spárovať). Hlavne si uvedomte, že muž, akého chcete, nevie, že niekoho hľadá a potrebuje. Zvykol si byť sám, už si zažil svoje, neobháňa mladé baby, pretože si s nimi nerozumie a sú preňho únavné, podvedome síce túži stretnúť niekoho, s kým by si rozumel, no nikomu, možno ani sám sebe zatiaľ nesformuloval, že je to jeho rovesníčka. Až raz stretne vás a pochopí, že mu je s vami dobre.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK