//Nechcem skončiť na psychiatriiAhoj, Maxim, s partnerom, s ktorým mám 17-mesačnú dcéru, som štyri roky, z toho takmer rok (krátko po narodení malej) sme spolu nežili. Odišla som od neho, lebo život s ním som už psychicky nezvládala, mala som pocit, že si už nerozumieme a nedokážeme spolu normálne komunikovať, napriek tomu, že sa nám narodila krásna zdravá dcérka, ktorú sme obaja chceli. Ten rok bol pre mňa skutočne veľmi ťažký, ono je to predsa len iné, keď je vo vzťahu dieťa, ako keď sa rozídu partneri, ktorých nič nespája. Na jednej strane pocit zo správneho rozhodnutia a na druhej strane výčitky, že som neurobila všetko pre to, aby som dcére vytvorila kompletnú rodinu. S partnerom sme spolu komunikovali spočiatku málo, viac-menej sme riešili len veci, ktoré sa týkali malej a stretávali sme sa, len keď si ju na pár hodín bral k sebe. To sme sa ledva pozdravili. Postupom času sa partnerovo správanie voči mne zmenilo, zrazu bol milý, ochotný, zaujímal sa o nás, neskôr chcel, aby som chodila s nimi, keď si brával malú, pozval nás na obed, na večeru. Neskôr sám prišiel s návrhom, či by sme sa aj s malou nevrátili k nemu a neskúsili žiť ako kompletná rodina, že on sa zmenil, že si uvedomil, čo stratil, že dospel a vidí veci inak… Uverila som mu. Uverila som mu tak, ako by asi uverila každá žena. Moji rodičia sú spolu takmer 30 rokov a hoci to nebolo vždy ružové, dokázali to ustáť a sú pre mňa vzorom. Aj preto som sa rozhodla dať svojmu vzťahu druhú šancu, lebo som vždy veľmi chcela, aby moja dcéra žila v takej rodine, v akej som žila ja – kompletnej. Tak sme sa aj s dcérkou vrátili k partnerovi do bytu, prešlo niečo vyše mesiaca a je to ešte horšie než kedykoľvek predtým. Pri prvej nezhode mi partner povedal, že oľutoval, že ma zavolal späť, že ma neznáša, tak ako ma neznášal predtým, že ľutuje, že ma vôbec stretol. Potom vždy príde ospravedlnenie. Partner je veľmi výbušný typ človeka a v návale zlosti sa nevie ovládnuť. Najhoršie na tom všetkom je to, že on si nepripúšťa akúkoľvek chybu, vždy som všetkému na vine ja, vyčíta mi neustále všetko, čo kedy pre mňa urobil, čo mi kúpil, začal mi vulgárne nadávať a fyzicky na mňa útočiť, nedá si nikdy nič vysvetliť, nič nechce počuť. Dnes mi znova povedal, že mám vypadnúť, tak som sa rozhodla, že ak nechcem skončiť na psychiatrii alebo v nemocnici, musím odísť. Mám však pocit, že tento odchod bude psychicky ešte náročnejší než ten prvý, je to ako krok späť, hoci rozum mi hovorí, že je to tá najsprávnejšia vec, čo môžem urobiť…
//Natália
Muž, ktorý vulgárne nadáva a fyzicky napáda ženu, s tým neprestane. Ak to má v sebe nastavené tak, že sa pred tebou nemusí kontrolovať, tak sa kontrolovať nebude. Prečo by to robil? Nadával ti, napadol ťa a ty predsa ešte rozmýšľaš nad tým, či neurobíš chybu, keď ho opustíš. Neurobíš chybu! Zbaľ seba a dcéru a choď od neho preč! Pretože akokoľvek si tvoj partner vo svetlých chvíľkach môže uvedomovať hodnotu vášho spoločného života, keď bude pod tlakom, bude sa správať neprijateľne. Ty si jeho ventil a iné to nebude. A v takom prostredí nesmieš žiť a nesmieš dopustiť, aby v ňom vyrastala tvoja dcéra. Na druhej strane je dobre, že si absolvovala pokus číslo dva o vaše spolužitie, pretože keby si to nevyskúšala, tak by ťa možno ešte roky mátalo, aká ste mohli byť skvelá rodinka. Nepodliehaj pocitom viny. Robila si, čo si mohla. Si dobrá matka a rozhodla si sa správne, pretože deti by nemali vidieť zúrivého otca a bezmocnú matku, žiadny ideál kompletnej rodiny za to nestojí. Tvoj partner je možno prijateľný otec „na dištanc“, keď s ním nezdieľaš jeho teritórium, no už si zariaď život bez neho. Mimochodom, tvoja dcéra ešte pokojne môže vyrastať v kompletnej rodine, len s inými osobami a obsadením. Mám okolo seba mnoho príkladov mužov, ktorí úlohu „otca v zastúpení“ zvládajú obdivuhodne.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK