//Milý Maxim, mám 29 rokov a svoj život si komplikujem vlastne sama. Problém je v tom, že už od pätnástich rokov sa mi páčia starší mužmi. V 16-tich som sa zaľúbila do muža o 25 rokov staršieho, volal sa Richard. Ja viem, znie to bláznivo, ale 2 roky som s ním bola šťastná. Potom som sa zoznámila s Peťom, ja som mala 18, on 25. Pred troma rokmi som si ho vzala aj za manžela. V tom istom období som stretla opäť svoju lásku zo sladkých šestnástich. Odvtedy sme spolu s Richardom vždy, keď sa dá. Chodím s ním každé leto na dovolenku, ale bez manžela, samozrejme. Peťa milujem, ale s Richardom je to iné, oveľa krajšie a neopísateľne vzrušujúce. Len s Richardom mám „v bruchu motýle“. Viem, že on cíti to isté ku mne. Ale rozviesť sa nechcem ani ja, ani on a obaja to rozhodnutie chápeme, tolerujeme. Problém je v tom, že neviem, čo s tým. Preto by som sa ťa chcela, drahý Maxim, opýtať, či mám ten vzťah ukončiť násilne hneď, aj keď som od Richarda závislá. Alebo mám počkať, ako sa to vyvinie ďalej a nechať si v Richardovi akoby zadné vrátka na odreagovanie sa od ubíjajúceho manželského stereotypu? Ja Richardovi nedokážem do očí povedať, že to krásne, čo je medzi nami, končím. Už raz som to skúsila a mala som z toho depku ako trám. Chvála tomu, kto objavil sedatíva. Takže aj keby som to chcela skončiť, neviem ako. Ďakujem za odpoveď.
// Arabela (29)
Všade nájdeš to, čo tam prinesieš. Ak je pre teba Richard veľká láska zo sladkých šestnástich, je jasné, že máš z neho „motýle v bruchu“. Možno ťa na tom baví aj to čaro zakázaného a tajného. Ak sa na svoje manželstvo pozeráš ako na vzťah, v ktorom vládne stereotyp, tak to aj tak vyzerá. Pretože svoju lásku, záujem, vášeň investuješ inde. Uniká zadnými vrátkami. V trojročných manželstvách stereotyp nevládne, aspoň v prípadoch, ak do nich tí dvaja vstupovali s odhodlaním mať to manželstvo šťastné. Nie vždy to vyjde, hoci sa obaja snažia. No nikdy to nevyjde, ak má jeden z nich frajera či frajerku. A nielen fyzicky, ale aj mentálne. Ak sedíš s manželom pri stole a snívaš o tom, ako sa zbalíš akože na služobnú cestu a pritom pôjdeš s Richardom na týždeň do hotela, je to cesta do pekla. Prečo si vydatá? Nenapísala si ani pol vety o tom, ako žiješ s Peťom, čo ti váš vzťah dáva. A čo dáva váš vzťah jemu. Keď sa vžijem do vašej trojice, rozumiem tomu, čo prežíva Richard (fajn osvieženie po sto rokoch manželstva, s mladou babou, ktorá ho zbožňuje, ale pretože je sama vydatá, chvalabohu ho netlačí do rozvodu). Rozumiem, čo prežívaš ty (trochu vzrušenia, trochu výčitiek svedomia, život na hrane, vyčerpávajúce, ale tááák sladké, že ťa chcú dvaja muži naraz). Nerozumiem však, čo prežíva tvoj muž („asi to manželstvo predsa len bude také, ako ma varovali, žena je tá istá, s ktorou som chodil, no vytratila sa iskra, záujem, je duchom neprítomná, stráži si súkromie a stále niekam odchádza. Miluje ma vôbec?“). Tak, ako to máš rozohrané teraz, je to neprijateľné. Možno keby si mala o tridsať rokov viac a nechcela by si rozvodom narušiť život celého rodinného impéria, pokaziť vzťahy, znepokojiť deti a vnúčatá, keby si brala ohľad na niečí zdravotný stav a rodinné majetky, bolo by toto riešenie akýmsi menším zlom, niečím, čím sa predchádza väčšiemu utrpeniu. Ale teraz máš len 29, môžeš mať čistý stôl. Ak je pre teba Peter dôležitý, ak ho máš rada a chceš s ním žiť, nechaj Richarda, nech si konzumuje svoje manželstvo bez tvojej pomoci. Na dovolenku choď s manželom a sústreď sa na vaše spoločné plány do budúcna. Viem, že byť čestný a spravodlivý ešte nikomu nezaručilo, že sa v živote nestretne s nečestnosťou a nespravodlivosťou, ale ak budeš v manželstve od začiatku podvádzať a žiť na dve strany, k ničomu dobrému to pre teba a ani pre tvoje budúce deti nebude. Vieš, neverím, že takto si šťastná, keby si bola, nepíšeš mi. Je najvyšší čas urobiť si v tom poriadok, lebo najviac ubližuješ sebe a o pár rokov ti ani tie antidepresíva neprinesú útechu, ak nenájdeš spôsob, ako žiť v súlade so sebou bez nutnosti klamať a podvádzať.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK