Ahoj Maxim, pred asi 5 rokmi som sa zoznámila v práci s kolegom (on má teraz 36 rokov, ja mám 31), ktorý sa mi páčil a asi po roku pracovnej známosti sme sa začali stretávať, neskôr aj spolu bývať. Vedela som, že sa stará o priateľku a jej dve deti (nie sú jeho) a mali medzi sebou tzv. otvorený vzťah, t.j. ona vedela aj o mne a vraj jej nevadilo, že spolu s jej partnerom bývame. Dokonca mu vraj sama odporúčala, aby si niekoho našiel. Preto som si povedala, že vlastne nič zlé nerobím, keďže to majú takto medzi sebou zariadené. Zo začiatku som to brala skôr ako spríjemnenie voľných chvíľ, ktoré sa však po čase u mňa zmenili na silnejší cit a musím sa priznať, že som sa ho snažila prehovoriť, aby partnerku opustil a začali sme vzťah spolu. Toto sa mi našťastie nepodarilo, lebo som si uvedomila, že by som vlastne bola niečo ako tvorca zlého skutku. Vysvetlil mi, že ma má rád, ale priateľku neopustí, lebo mu vyhovuje a nechce rozchod – aj kvôli deťom, ku ktorým si vytvoril vzťah. Po roku neustáleho trápenia sa som si uvedomila, že to nikam nesmeruje a že takto fungovať nedokážem, takže sme sa dohodli, že sa odsťahuje a nebudeme sa kontaktovať. Od nášho „rozchodu“ uplynuli cca dva roky, z firmy som medzičasom odišla a on tiež – kontaktovali sme sa sporadicky, e-mailovo. Vrátil sa k priateľke. Ale po jeho návrate domov nastal rýchly zvrat a priateľka sa s ním rozišla, našla si niekoho iného, lepšie povedané, mala ho už dlhšiu dobu a príchod partnera domov nastálo urýchlil ich rozchod. Po 2 mesiacoch od ich rozchodu ma kontaktoval a stretli sme sa. Vzhľadom k tomu, že on pre mňa veľa znamená aj po tých dvoch rokoch, začali sme sa opäť stretávať. Teraz je to cca 4 mesiace a tu vzniká môj problém. Zo začiatku sa vyjadril, že nevie, čo vlastne chce, keďže sa mu skončil 7 ročný vzťah – samozrejme som na neho ani netlačila. Teraz sa ale vyjadril, že by bol rád, keby sme nadviazali na to, kde sme skončili a začali vzťah – ak sa to dá. Ja sa pýtam – dá sa to vlastne? Sám uznal, že to, že sme si spolu začali v takých podmienkach (t.j. mal priateľku), bola chyba, pretože je momentálne určite medzi nami narušená dôvera a je otázne, či sa dá dôvera obnoviť. Musím uznať, že sa celkom snaží, sme od seba vzdialení 500 km a dochádzame za sebou cca 2× mesačne na víkendy a bol by rád, keby som si našla prácu v jeho meste a začali sme spolu žiť. Ja sa však tejto prípadnej zmeny veľmi bojím, keďže tam okrem neho vlastne nikoho nepoznám. Prekvapil ma aj jeho zmenený postoj k deťom – pred cca 2 rokmi mi tvrdil, že dieťa nikdy nechce a to je aj jeden z dôvodov, prečo si našiel partnerku s deťmi. Naposledy mi ale povedal, že behom 3 rokov by sme mohli uvažovať o dieťati. Je možné takto zmeniť názor? Ak je možné obnoviť dôveru, tak akým spôsobom? Načo sa zamerať? Koľko to môže trvať? Mne sa totiž stále vynárajú veci z minulosti… Každopádne by sme ale obaja mali záujem zapracovať na obnove vzťahu, bol by ale vhodný nejaký „návod“ resp. postupnosť krokov, ktoré by k tomu mohli smerovať.
Amanda
Neváhala si začať s ním žiť, kým mal priateľku a teraz si plná pochybností, či je možné obnoviť dôveru? Vidíš, aj ty sa meníš a dozrievaš, aj ty konáš pod vplyvom okolností a životných skúseností – tak ako tvoj staronový partner. Myslím, že dôveru vo vašom prípade je možné obnoviť, zdá sa totiž, že to obaja chcete a láska (prepáč, ak používam prisilné slovo) je tá najsilnejšia motivácia. S presťahovaním do iného mesta by som ešte pár týždňov počkal, ale ak cítiš, že s ním chceš byť, tak s ním proste buď. Lebo je medzi vami niečo, čo nevyprchalo ani za dva roky. Jediná rada, ktorú vám asi potrebujem dať, je tá, že by ste nemali nadväzovať na vzťah, ktorý ste mali, ale začať nový – akoby odznovu, akoby ste sa stretli teraz prvýkrát. Pretože minule tu bola ďalšia osoba a jej nekonvenčné názory na vzťahy a jej prítomnosť v partnerovom živote vás poznačila. Teraz ste dvaja slobodní ľudia, ktorí si môžu znovu premyslieť, aké sú ich predstavy o budúcnosti, možno aj spoločnej. To, že ste sa dokázali k sebe vrátiť je dôkazom aj toho, že ste boli schopní si neublížiť v prehistórii vášho vzťahu. Dajte si vzájomne šancu, myslím, že tentoraz by vám to mohlo vyjsť.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK