Ahoj, začalo sa to náhodou. Prvýkrát sme sa stretli pracovne a mňa dotyčný pán ničím nezaujal. Bola som milo prekvapená, keď mi po siedmych mesiacoch zavolal, že by potreboval pomôcť v jednej veci. Stretnutie sa párkrát odložilo. No medzitým, keď ma niekde zazrel, napísal správu, že som si ho nevšimla a ako super vyzerám. Nastal deň D, išli sme na kávu a neostalo len pri jednom stretnutí. Jeho správy boli častejšie, milšie, intímnejšie, prakticky ma balil. Začal ma priťahovať. Vedel, že som vydatá a mám odrastené deti. Bol odo mňa o 7 rokov mladší. Neodolala som a mali sme spolu pomer. Bolo to intenzívne asi 2 mesiace. Zistila som, že nie je v skutočnosti taký super. Ostal arogantný, povýšenecký a sem-tam ma dokázal s úsmevom na tvári ponížiť, akoby som mala každú chvíľu iného muža. Som dosť atraktívna žena, po ktorej sa pozrie chlap. Začalo mu to asi vadiť. Po dvoch mesiacoch som odcestovala na dovolenku. Po návrate som ostala šokovaná. Zmenil sa. Nechýbala som mu, nepísal už zamilované správy, nevolal. Vždy som sa ozývala sama a na moje správy odpovedal neskoro, alebo vôbec. Keď mal chuť sa stretnúť on, napísal a bol urazený, keď som nemohla prísť. Keď sme sa stretli v meste, ani nepozdravil a bavil sa s kamarátmi, akoby medzi nami nič nebolo. Bola som preňho cudzia. Bolelo ma to a ja som si začala uvedomovať, že som naivne naletela. Zaľúbila som sa aj napriek tomu, ako sa správal. O sebe nechcel hovoriť a ani ho nezaujímal môj život. Po stránke sexu sme si vyhovovali. Bol unesený, ako je mu fajn. Jedného dňa som sa dozvedela, že má partnerku a dieťa a strieda jednu ženu za druhou. Pochopila som, že som bola len jedna čiaročka v jeho zozname. Napísala som mu správu, že dúfam, že náš malý flirt zostane medzi nami a nech si vymaže moje číslo. Odvtedy ubehlo pár týždňov a ja stále pozerám na mobil, či nenapíše, alebo nezavolá. Neviem, prečo mi chýba. Doma sa trápim, myslím na neho a je mi smutno. Neozvala som sa mu, vymazala som jeho číslo. Pred pár dňami sme sa stretli náhodou v bistre. Sedel pri stole sám. Videl ma a aj sa na mňa pozeral, vyzeral, že mu je to ľúto. Nebolo. Myslela som, že napíše. Čo čert nechcel, v ten deň som ho stretla znova, šoféroval auto a vedľa neho sedela atraktívna žena s úsmevom na tvári, vrúcny pohľad na neho a on na ňu. Bol presne taký, ako keď balil mňa. Myslela som, že mi pomôže, keď som ho videla s inou ženou. Ale nie. Ja sa trápim a on už má za mňa náhradu a ani si na mňa nespomenie. Cítim sa podvedená a ponížená. Nič sme si nevysvetlili a veľa vecí ostalo nevypovedaných. A ja stále dúfam, že mu chýbam. Ako mám na neho zabudnúť? Ako ho vymazať z môjho srdca a života? Som žena, ktorá to nedáva na sebe vidieť, vystupujem sebavedome.
//Iveta (41)
//
Aby sa človek sám pred sebou necítil blbo, keď vchádza do vôd zasvätených tajným vzťahom, flirtom a avantúram, potrebuje si povedať, že to nie je zahýbanie, že je to láska. A to láska veľká, osudová, zakázaná, na život a na smrť, láska, ktorá sa vzpiera svetským predstavám o morálke. To pre lásku sa klame, trpí, ubližuje. Tá je ospravedlnením a vysvetlením. V tvojom vnútri to musíš mať z pudu sebazáchovy zakódované ako lásku, aj keby to vykazovalo všetky známky toho, že pre toho druhého to bola hra na spestrenie dlhej chvíle. Preto ťa to bolí, pretože strata lásky musí bolieť. V okamihu, keď si pripustíš, že to bola len partička Človeče nehnevaj sa a ty si proste len prehrala, budeš mať pocit, že si síce obeťou nedorozumenia, ale zároveň sa už nebudeš trápiť, pretože nie je možné sa trápiť, že ti štyri kolá nepadla šestka. Takže čo ti mám poradiť? Vystupuj sebavedomo ako doteraz a celý príbeh si odlož do pamäte ako životnú lekciu, že aj takéto sa stáva. Viem, že to bolelo a možno ešte bolí, ale tá bolesť je cena za lekciu. „Každá škola niečo stojí,“ hovorí moja babička. Ty si prežila pár vzrušujúcich týždňov hry na lásku a už vieš, že keď sa hrajú dospelí, pravidlá sú premenlivé. Odteraz už budeš vedieť, ako rozoznať falošných hráčov. PS: A buď rada, že nie si tá žena, ktorá ho doma čaká s dieťaťom a vidí vedľa neho stále ďalšie a ďalšie zamilované obete. Choď dať svojim deťom a manželovi pusu a povedz im, že si rada, že ich máš. Len tak. Bezdôvodne.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk //alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
//
Text: Maxim E. Matkin
Foto: SHUTTERSTOCK