Milý Matkin, dlho som rozmýšľal, či napísať a požiadať o radu, alebo to nechať tak a čakať, či sa veci vyriešia samy. Pred 2 rokmi som sa dal dokopy s jedným dievčaťom, ktoré prišlo do môjho života ako dar. V tom čase som bol „vo vzťahu“ s mojou ex, hoci by som to vzťahom už nenazýval, preto tie úvodzovky. S ex sme žili v byte, kde vlastnila jednu tretinu. Moja nová priateľka stále riešila moju ex, pritom ja som jej stále vravel, že ľúbim iba ju. V polovici minulého roku sme sa rozhodli, že prídem k nej bývať a skúsime, či nám to bude fungovať. Klapalo nám to, nebyť toho, že opäť začala riešiť moju ex. Vadilo jej, že moja ex býva sama v trojizbovom byte a my sa tlačíme v jednoizbovom. Tak som jej zopakoval, že vlastní jednu tretinu (otázka bytu je už vyriešená a moja ex odišla). Posledný rok bol o tom istom. Riešenie mojej ex. Prežili sme zlé aj dobré veci. Máme spoločné záujmy, vieme sa porozprávať, hoci niekedy máme aj odlišné názory, často niektoré veci ofrflem. Nie je zlé dievča, len keby stále neriešila moju ex. Povedala mi, aby som s ňou úplne prerušil kontakt, ale to nie je možné, pretože sme kolegovia. Raz bola moja ex u mňa a vtedy sa jej priateľka opýtala, aký máme vlastne vzťah a ona jej do očí povedala, že kamarátsky. Moja ex z môjho pracovného mailu napísala priateľke aj to, že nám v ceste nestojí, praje nám len to naj, no ona tomu aj tak nechce veriť. Čo mám robiť? Ako ju mám presvedčiť, že túžim byť už len s ňou? Naposledy, keď som bol u nej, asi pred 2 týždňami, som sa jej opýtal, či je to definitíva, rozchod, konečná. Odpovedala, že má v hlave zmätok. Neskôr sa ma spýtala na názor ohľadne rozmiestnenia nábytku v byte. Povedal som jej, že sa mi to nepáči a to bola chyba. Hneď ma vyhodila z bytu bez toho, aby mi povedala, prečo sa nahnevala. Odvtedy jej píšem, maily aj esemesky, no bez ohlasu. Povedala mi, že teraz chce byť sama a mám to rešpektovať. Snažím sa, ale moje city sú silnejšie a stále ma nútia písať jej, pretože mi chýba a strašne ju ľúbim napriek všetkému zlému, čo sme prežili. Mali sme aj veľa pekných chvíľ. Medzi nami je proste chémia. Povedal som jej, že na ňu budem čakať, lebo mi za to stojí. Nie som žiadny flákač, viem sa postarať o domácnosť, navariť atď. Pomôž mi, prosím ťa, čo robiť, myslíš si, že má toto čakanie zmysel? Nechcem ju stratiť, pretože mi vyhovuje, je to dobré dievča.
//Tomáš
//
Tak hlavne, ak nezareagovala na prvých dvadsať mailov a esemesiek, už jej fakt nevypisuj. A nie že jej napíšeš niečo v zmysle: „Toto je posledná správa!“ Nie. Proste už nepíš. Mlč. A premýšľaj o tom, čo sa medzi vami stalo. Po prvé: tvoja ex nemá čo chodiť na návštevu a písať z tvojho mailu ubezpečenia, že ťa už nechce. Po druhé: až keď sa tvoja ex prestane vyskytovať v tvojom živote ako ex a stane sa len bezmennou kolegyňou, môžeš začať posudzovať, či je priateľkino vychyľovanie fakt nenormálne. Lebo za tým môže byť jej nízka sebadôvera, ale aj nejaký iný problém, o ktorom nechce alebo nemôže hovoriť a kauza s tvojou ex je len zástupná záležitosť. A možno ťa nemala tak rada ako ty ju, pretože keď je dievča zamilované, je proste zamilované a nerieši zvyšok vesmíru. Tak nad týmto premýšľaj, prosím, celý týždeň, pritom svoju priateľku nijako nekontaktuj. Zároveň nechoď s ex na kávu ani nič podobné. Za ten čas zistíš, či ti fakt niektorá z nich neznesiteľne chýba. Ak chýba, tak kúp kvety a fľašu vína a obleč si bielu košeľu. Nepýtaj sa prečo, neviem to, biela košeľa má však v podobných situáciách akýsi magický účinok. A potom za ňou choď, odovzdaj kvety, otvor fľašu a len sa na ňu dívaj, akoby bola jediná na svete. A buď sa stane zázrak, alebo sa nestane a ty sa s jednou z týchto možností budeš musieť naučiť žiť. Držím palce, nech to dopadne v súlade s vesmírnym poriadkom.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk //alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
//
Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK