//Ahoj, Matkin, mám 44 a dve deti, jedno už dospelé. Neviem, ako sa znovu zamilovať do svojho muža. Čo sa týka citov, zdá sa mi, že žiadne nemám. Aspoň pozorovateľné. Keď je služobne preč, nechýba mi, skôr sa teším, že mám voľno. Keď sme priveľmi dlho fyzicky blízko, nájdem si prácu (hocičo, aj upratovanie je lepšie), lebo som z neho podráždená. Neinšpiruje ma, zdá sa mi, že všetko, čo vraví, som už stokrát počula. O sexuálnom živote ťažko niečo povedať, plním si povinnosti a poskytujem svoje telo jeho potrebám. Moja duša trpí tým, že nemiluje a našla si za to platonickú náhradu – stretla som človeka, ktorý ma nemiluje (podľa vlastných slov), ale napriek tomu ma ovláda úplne všetkým, čo robí. Nie, nemám s ním žiaden romantický, ani iný vzťah. Je to len občasný kontakt známych, ku ktorému som ale priviazaná extrémnou závislosťou z mojej strany. Pri vidine blížiaceho sa kontaktu som schopná nespať a myslieť len na to. Za posledné 2 roky som musela popracovať na svojom sebavedomí, začala som s kvantom koníčkov a povolila som si cítiť to, čo cítim, teda že voči svojmu mužovi necítim nič a že som zamilovaná do človeka, ktorý to neopätuje. Prebrala som si možné riešenia a zistila som, že po prvé vzťah s tým druhým napriek bolesti, ktorú mi spôsobuje, nechcem prerušiť, neuveriteľne ma posúva svojou odlišnosťou, neustále vyrovnávanie sa s odmietnutím ma priviedlo k riešeniu môjho nulového sebavedomia, to teraz stojí na úplne iných základoch a som na seba hrdá, že sa mi to podarilo. Riešením by možno bolo hľadať iný, už obojstranný vzťah, čo je ale dosť utopické a sľubuje kopec problémov. Nechcem búrať domov deťom. Ale ani umrieť na nešťastie nechcem. Pocity zúfalstva za posledné dva roky ma takmer priviedli na psychiatriu. Ako človek, čo sa topí a musí sa zachrániť, začala som hľadať, čo ma zamestná alebo čo ma baví. Obnovila som svoje záľuby a čiastočne to funguje. Nemôžem povedať, že som šťastná, len to, že sa nezbláznim. Partnerský vzťah je partnerský vzťah, je to niečo, čo ti nič iné nemôže nahradiť. Optimálnym riešením by bolo znova sa zamilovať do svojho muža. Lenže neviem ako. Nemám žiadnu vôľu a motiváciu, zdá sa mi nefér vyžadovať odo mňa ďalšiu snahu, nebudem nikoho vychovávať, nevidím zmysel v žiadnom vysvetľovaní. Neverím, že od neho dostanem to, čo hľadám. Vrátiť sa k tomu, čo som na ňom kedysi milovala? Dnes tie veci vidím úplne inak. Hlboko ma nezaujíma čo robí, desím sa spoločne strávených chvíľ, už dávno do tohto vzťahu neinvestujem, zaujíma ma všetko iné, len nie on. Nie je to stresujúci vzťah, pri istej vzájomnej vzdialenosti fungujeme. Ako obchodní partneri, ľudia, čo si v princípe rozumejú, ale príliš sa nestretávajú. Takmer mám pocit, že ja som už z tohto vzťahu odišla už dávno, ale vidím, že mi to len spôsobuje problémy. Kým nie som slobodná, nikoho iného si nenájdem, ale do rozvodu ísť nechcem. Pat. Nevieš, čo s tým?
// Mária (44)
Tak v prvom rade tvoj muž za to nemôže. Nemôže za to, že ťa už nezaujíma a nemôže s tým v tejto chvíli nič robiť. Mohol by som tu napísať niekoľko rozvitých súvetí o tom, že zrelá láska je iná, že sa máš venovať sebe a iskra znovu preskočí, že len tá láska prospieva, ktorú kŕmiš a ak ty lásku manželskú nechávaš hladovať, je jasné, že podľa toho vyzerá. Podstata tvojho problému je však inde – máš za sebou dva roky zžieravej neopätovanej zničujúcej zamilovanosti. A to je akoby tvoju dušu niekoľkokrát zrazil kamión v plnej rýchlosti. Dva roky intenzívne milovať a necítiť ten príval lásky späť, to je ako vykrvácať, dotknúť sa smrti. Možno si sa začala trochu zotavovať, ale je to stále málo. Ber sa ako pacienta a zaobchádzaj so sebou opatrne. Ja by som ti naordinoval aj prerušiť kontakt s tým zázrakom, čo si z neho taká uchvátená. Keď ťa nemiluje, nedávaj mu stále a stále litre tvojej krvi. Je od neho kruté, ak sa s tebou stretáva a vie, čo ťa to stojí. Sústreď sa na seba, obnovuj svoj život a radosť, po malých krokoch. O mužov teraz nejde, ide o teba. Manžel je tu a raz ho možno uvidíš v menej kritickom svetle, teraz neplytvaj silami na čierne vyhliadky. Podľa toho, ako a čo píšeš, si žena, ktorá dokáže všetko, čo chce a vie byť šťastná. Najskôr musíš dostať pod kontrolu seba, potom rieš vzťahy. Veľa šťastia!
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK