Nuž, nie nadarmo sa vraví, že pravá povaha človeka sa ukáže v kritických situáciách. Pretvarovať sa totiž vieme len do istej miery. A dva dovolenkové týždne, to je veľmi veľa na to, aby sme sa dokázali usmievať aj vo chvíľach, kedy nám do smiechu nie je. Keď nás trápia veci, keď máme nezodpovedané otázky, keď trávime čas s niekým, kto je diametrálne odlišný od nás…
Aj keď ste si s kamarátkou vopred dohodli pravidlá a dali ste si záväzok, že ich neporušíte – vstávať budete pred desiatou, nebudete míňať veľa peňazí, nebudete piť veľa alkoholu, nebudete spúšťať negativistické reči, rozprávať o práci a už vôbec nie chváliť sa so svojim úspechom u mužov, určite sa vám niečo z toho vyšmykne z rúk. A budete tam, kde ste neboli. To isté platí aj z druhej strany.
Keď vaše konflikty s kamarátkou zájdu tak ďaleko, myslite na svoju dovolenku. Prišli ste sem v prvom rade na to, aby ste si oddýchli. Šetrili ste dlho na to, aby ste si teraz užívali. O opak ste záujem predsa nemali. Znamená to, že by ste mali spraviť maximum preto, aby ste aspoň čas dovolenky zachránili, aby ste ju „dokopali“ do šťastného konca. Aby ste si neskôr mohli spomenúť na niečo pekné.
V rámci možnosti spravte všetko, aby ste neskôr ľutovali čo najmenej. Ak teda máte nutkanie hraničiace s pomstychtivosťou nedať kamarátke fotky z dovolenky, alebo urobiť niečo podlé, skúste sa prekonať. Aj keď je váš odpor maximálny, choďte proti nemu. Potlačte to a spravte, na čo máte práve najmenšiu chuť. Uvidíte, že neskôr práve tento krok oceníte. Aj rozchádzať sa dá diplomaticky.