Jojkárska tvár známa najmä zo Súdnej siene, Renáta Názlerová, je mamou už dospelého syna. Po jej knižnej prvotine, Návod na obsluhu lásky, sa v druhej knihe, Návod na obsluhu dieťaťa, zamerala práve na deti, či skôr na vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
„Deťmi svojich rodičov zostávame do konca života. To, čo do nás rodičia vložili, to tam bude do posledného dňa nášho života. A nie je nič nešťastnejšie, ako stratiť vzťah, tú unikátnu lásku medzi rodičom a dieťaťom,“ opisuje Názlerová.
Ako priznala, ona sama sa pri výchove svojho syna zapotila, ale vzápätí dodala, že tak to má v živote byť.
„Deti nemáme na to, aby nás na slovo poslúchali, ani na to, aby robili bez akéhokoľvek odporu všetko, čo im povieme. A nikdy z nich nebude presná kópia rodičov. Deti sa stávajú osobnosťami aj tým, že sa začnú voči svojim rodičom vymedzovať a hľadať si vlastnú cestu. A tak je to v poriadku,“ povedala Názlerová a dodala: „Dieťa má právo plakať, neposlúchať, klamať, vyvádzať. My ho máme s láskou usmerňovať a dopriať mu, aby sa učilo spoznávať hranice. Neexistuje na svete nič, čo by vám tak spoľahlivo vrátilo investície ako dieťa. Ak doň vložíte lásku a trpezlivosť, stonásobne vám to vráti. Ak ho obklopíte ľahostajnosťou a odmietaním, stonásobne sa vám to vráti. A ak mu ublížite, život vám to vráti tisícnásobne.“