Foto: archív Michala Pudelku
Dvadsaťštyriročný Slovák mal už od tínedžerského veku jasno vo svojej budúcnosti. Teda aspoň čiastočne. Vedel, že chce pracovať v oblasti módy, mal blízko k umeleckému sebavyjadreniu. „Ťahalo ma to do zahraničia a ešte pred nástupom na strednú školu som bol rozhodnutý dostať sa na vysokú do USA. Z Ameriky sa stal nakoniec Paríž a prijali ma na vynikajúcu školu Parsons Paris, začal som študovať módu,“ prezradil pre Pravdu Pudelka.
K fotografovaniu sa dostal tak trošku obkľukou. „V prípravnom prvom ročníku som bol núteny kúpiť si lacný digitálny fotoaparát na mapovanie vývoja projektov. Do fotenia som sa zamiloval okamžite. Našiel som nové médium a došlo mi, že realizáciu mojich vízií dokáže sprostredkovať najlepšie,“ vysvetlil mladý talent.
Dobrý agent je dôležitý
Štúdium na vysokej škole prerušil a vrátil sa na Slovensko, aby si vytvoril portfólio. V domácej módnej brandži na mladého fotografa aj dnes spomínajú v modelingových agentúrach. Niektoré mu sprostredkovali začínajúce modelky, aby s nimi mohol fotiť svoje originálne zábery s často priam bizarnými prvkami a vizuálnymi motívmi. Výmenou za zábery do bookov portfólia agentúry. Pudelka si však zároveň zhromažďoval materiál, s ktorým konečne mohol osloviť dobrého agenta za hranicami. A skutočne sa mu pošťastilo. Pod svoje krídla ho vzala Katy Barker, ktorá pomohla vybudovať kariéru módnym fotografom ako Terry Richardson či Craig McDean a ktorá sa špecializuje na vyhľadávanie fotografov s jasným a nezameniteľným rukopisom. „Nikdy som ani len nesníval, že tak skoro budem môcť robiť pod Katy Barkerovou. V momente podpísania zmluvy som pochopil, že sa musím presťahovať do Londýna,“ zaspomínal si Pudelka.
Foto: Michal Pudelka pre Valentino
V legendárnej agentke našiel spriaznenú dušu, ale tiež veľkú profesionálnu oporu. „Je mojím radcom, mamou, priateľkou a učiteľkou. Navyše som úplne nepraktický typ človeka, ktorý nedbá o účty alebo emaily. Potrebujem okolo seba ľudí, ktorí ma odbremenia od formalít a poskytnú mi priestor na kreativitu,“ vysvetlil. Začiatky boli aj v jeho prípade náročné. „Finančne mi musela občas vypomôcť rodina a ja mám šťastie, že vždy pomohla a vždy vo mňa verila,“ skonštatoval. „Dnes je už môj život v Londýne iný. Som zaneprázdnený, pracujem na mnohých projektoch a zároveň sa už mojou profesiou dobre živím. K tomu všetkému ešte stretávam veľa zaujímavých a kreatívnych ľudí. Nemôžem sa sťažovať,“ skonštatoval.
Začínať s legendou
Skutočný kariérny zlom však nastal len pred pár mesiacmi. V momente, keď Slováka potvrdila ako tvorcu medzinárodnej reklamnej kampane značka Valentino. Reklamné obrázky, ktorých (celkom netradične v porovnaní s inými kampaňami) vytvoril viac ako dvadsať, obleteli už celý svet. Vidieť ich môžu čitatelia v časopisoch ako Vogue, Elle, Harper's Bazaar, ale aj v butikoch módneho domu po celom svete. „Neuveríte, ale už pri prvom stretnutí s Katy Barkerovou, mi povedala, že by som bol skvelým fotografom pre estetiku značky Valentino,“ spomína Pudelka. Známa agentka už v minulosti so značkou spolupracovala a sprostredkovala pre ňu prácu iných „svojich“ fotografov. Ako hovorí jej slovenský zverenec, je to žena – gladiátor, ktorá si ide tvrdo za svojim.
Foto: archív Michala Pudelku
„Vďaka umeleckému štúdiu REM moje portfólio odprezentovali Marii Grazii Chiuri a Pierpaolovi Picciolimu, ktorí sú hlavnými dizajnérmi talianskeho odevného gigantu. Nebol som tam sám, videli práce aj mnohých ďalších kolegov a pôvodne som bol prezentovaný ako fotograf na tvorbu kampane pre nižšiu líniu – Red Valentino,“ vysvetlil Pudelka. Stalo sa však presne to, o čom ani nesníval. „Keď videli moju robotu, rozhodli sa, že budem pre nich fotiť hlavnú kampaň.“
Dôkazom, že práca slovenského fotografa musela talianskym návrhárom doslova učarovať, bol aj fakt, že mu dovolili fotiť na klasický film. „Pri veľkých kampaniach je dnes už niečo podobné takmer nemožné. Natoľko však verili mojej vízii, že súhlasili. Pri práci sme sa zblížili a vytvorili si skvelý vzťah. Bola to ideálna robota,“ nadšene hovorí Pudelka.
Kým iné značky bazírujú na tom, aby v hlavnej úlohe reklamnej fotografie stál produkt, Michal mal šťastie, že valentinovskú estetiku oveľa viac predáva príbeh. „Pre mňa je fotka v konečnom dôsledku vždy o nálade, najmä tá reklamná. Som skôr rozprávač príbehov ako produktový fotograf a pri reklame, kde príbeh aj produkt spolu koexistujú, sa snažím stierať medzi nimi hranice a tvoriť trochu inak.“
Zdôrazňuje, že jeho doterajšie skúsenosti mu ukázali jasnú cestu – základom dobrého fotenia rozhodne nemusí byť špičkové technické vybavenie. Oveľa viac zaváži osobitý prístup a vlastný názor fotografa. „Od lacného digitálu z vysokej som sa presunul k pomerne lacnej zrkadlovke dovolenkového charakteru zo 70-tych rokov a používam ju dodnes. Zábery, ktoré robí, sú krásne.“
Prebytok pocitov premení do obrazov
Pôvab záberov objektívom 24-ročného rodáka z Bratislavy sa však skrýva aj v niečom inom – v ich atmosfére, tajomnom pôvabe, prvkoch surrealizmu kombinovaných s jemnými odkazmi na fetišizmus, ale aj akúsi teatralizovanú fotografiu. Pudelka tiež s veľkou obľubou vytvára skupinové zábery, kde sa z modeliek stáva akoby súsošie, všetky akoby sa stali jedným telom.
Foto: Michal Pudelka pre Valentino
Neskrýva, že silný impulz mu prinášajú umelecké žánre, ovplyvňuje ho film aj hudba. „Asi najbližší môjmu srdcu je surrealizmus a minimalizmus. Veľa podnetov nachádzam v starších filmoch, ale inšpiráciu vo mne vyvolá aj hudba – napríklad od Depeche Mode či Hole,“ vymenúva. Jeho práce často mnohí ľudia z módnej brandže prirovnávajú k filmovej adaptácii slávneho románu Jeffreyho Eugenidesa Sebevraždy panien od režisérky Sofie Coppoly. Film videl a spojenie vraj vníma aj on sám.
„Ale neviem, či si ho uvedomujem. Moje fotografie odrážajú vnútorné dianie. Sú do určitej miery sebareflexiou, istou formou terapie, ktorá ma zbavuje prebytku pocitov. Inšpirácia vychádza teda najmä zo skúseností a zážitkov, vecí, ktoré denne vnímam, zažívam a ktoré ma nútia uvažovať,“ uzatvára.