Profesionálny postup, priateľstvo, láska či len dobrý pocit zo seba samej, to všetko si vyžaduje minimálnu sebaúctu. Napriek tomu sa väčšinou skôr podceňujeme, než aby sme si uvedomili svoje kvality, silu a schopnosti, píše francúzsky týždenník L'Express.
Americká psychologička Susan Harter, ktorá sa zaoberala otázkami sebaúcty medzi mladými ľuďmi, naznačuje päť hlavných oblastí sebahodnotenia: výsledky v škole a v športe, akceptovanie zo strany spoločnosti, fyzický vzhľad a správanie. „Môžem byť napríklad veľmi dobre akceptovaná v spoločnosti, môžem mať priateľov, ale môžem trpieť tým, že si nemôžem kúpiť oblečenie rovnakej značky ako majú oni,“ hovorí Harter. K týmto piatim oblastiam pripája psychologička ešte tri, ktoré platia pre dospelé osoby: kompetencie spojené so zamestnaním, s citovými vzťahmi a so zachovaním dobrých priateľov. To nám umožňuje minimalizovať naše neúspechy. Dajme však pozor na to, aby sme neúspech v jednej oblasti nevzťahovali aj na tie ďalšie a nedomnievali sa napríklad, že neúspech v profesii znamená, že všetko ostatné už nemá cenu. „Akceptujte to, že nie ste dokonalí,“ zdôrazňuje Marie-Laure Cuzacq, psychologička a konzultantka pre osobnostný rozvoj. Ide o prvú etapu sebaúcty. Je zbytočné snažiť sa o to, aby vás akceptovali druhí, ak sa neakceptujete sami.
Pýtajte sa: čo máte radi u svojich priateľov? Ich úprimnosť, rešpektovanie určitých hodnôt a rešpektovania týchto hodnôt u ostatných. Prečo sa teda neriadiť týmito príkladmi, aby ste sa mali sami radi? Stačí si položiť tie správne otázky: chcem skutočne ísť na tú večeru? Čo potrebujem, aby som sa teraz cítila dobre? Je dôležité vedieť formulovať svoje požiadavky jasne, odvážiť sa byť sama sebou, ale zároveň byť vnímavá voči ostatným a nachádzať kompromis medzi vlastným očakávaním a očakávaním druhých.
Odvažujte sa hovoriť „NIE“. „Je to spôsob, ako si zachovať a uchrániť sebaúctu tým, že dávate prednosť vlastným potrebám, ktoré považujete za dôležitejšie,“ uvádza Marie-Laure Cuzacq.
Buďte prístupná kritike a dávajte si realistické ciele. Cieľ musí byť pragmatický, úmerný a dosiahnuteľný. Musí zodpovedať našim schopnostiam a našej energii. Pripomeňme si, že sebaúcta rastie činmi, malými či veľkými každodennými úspechmi, nie ilúziami. Nízka sebaúcta často bráni tomu, aby sme počúvali to, čo je pre nás dobré a v kritike videli urážku. Kritika však často umožňuje pokrok a vedie k hlbšej sebaúcte.
S nikým sa neporovnávajte a nikoho nenapodobňujte. Osoby s nízkou sebaúctou majú tendenciu napodobňovať vzory, ako to robí mládež. To však vedie k popieraniu vlastnej osobnosti, potrieb a túžob. „Okolo nás je veľa ľudí, ktorí preukazujú ostatným dobrodenia. Môžeme ich pozorovať, diskutovať s nimi, učiť sa od nich, skrátka sa nimi inšpirovať,“ konštatuje Marie-Laure Cuzacq.
Chváľte druhých. Chvála stimuluje pozitívne pocity: Obaja, tí ktorí chvália, aj tí, ktorí chválu prijímajú, pociťujú uspokojenie. Aby sme zachovali hodnotu chvály, musí byť úprimná a nesmieme ju používať príliš často.