Alarmujúco sa posúvajú do nižších vekových kategórií a postihujú deti, ktoré by sa mali tešiť z jedla a bezstarostne rásť. Môžu mať panický strach zo slova „tuk“ či „tučný“, ktoré sa im spája s niečím zlým a nežiaducim. Upozornili na to odborníčky z organizácie Chuť žiť.
Ako potvrdili zdravotné poisťovne, najčastejšie trpia poruchami príjmu potravy deti od 10 do 19 rokov, pričom prevažujú dievčatá. Odborníci však dvíhajú varovný prst – problém sa začína objavovať už aj u detí na prvom stupni základných škôl.
Čítajte viac Život s anorexiou? Ani pri najnižšej hmotnosti som si nebola dosť dobrá, hovorí bývalá pacientka
„Pri deťoch sa môžeme stretnúť s fixáciou na číslo na váhe alebo so strachom z cukru, ktorý sa deťom prezentuje ako zlý a nezdravý,“ priblížila Ivana Kachútová z organizácie Chuť žiť. Dieťa potom odmieta zjesť čokoľvek, čo má na obale napísané slovo cukor, bez ohľadu na to, či je to pridaný cukor alebo sa v danej potravine vyskytuje prirodzene.
Poruchy príjmu potravy sa týkajú dievčat aj chlapcov. Najčastejšie je to mentálna anorexia, vyhýbavo-reštriktívna porucha či silná bazálna úzkosť, ktorá sa pretavuje do manipulácie s jedlom. Znaky môžu byť podľa odborníčky nenápadné. Rodič si poruchu všimne až vtedy, keď začne dieťa zaostávať za svojou rastovou krivkou.
Pri vyhýbavo-reštriktívnej poruche príjmu potravy (ARFID) jedáva dieťa iba špecifické potraviny a odmieta iné, predovšetkým z dôvodov, ako je strach zo zadusenia, vracania či neschopnosť tolerovať štruktúru, chuť alebo vôňu danej potraviny, objasnila Kachútová.
Prečo sa to deje? Spúšťače môžu byť všade okolo nás
K rozvoju porúch príjmu potravy u detí prispieva kombinácia viacerých faktorov. Nie je to nikdy len o „márnivosti“ alebo „vymýšľaní“.
Vplyv sociálnych sietí: Deti sú vystavené nerealistickým ideálom krásy, filtrom a trendom, ako sú videá „čo zjem za deň“, ktoré často propagujú extrémne nízkokalorické stravovanie.
Rodinné prostredie: Nevhodné poznámky o postave (aj tie dobre mienené), neustále diéty rodičov alebo delenie jedál na „dobré“ a „zlé“ môžu v dieťati zasiať semienko pochybností.
Tlak v kolektíve: Posmešky od spolužiakov kvôli postave alebo stravovacím návykom môžu byť silným spúšťačom.
Osobnostné črty: Deti so sklonmi k perfekcionizmu, úzkostiam alebo nízkemu sebavedomiu sú na rozvoj PPP náchylnejšie.
Varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať
Porucha príjmu potravy sa často vkráda do rodiny potichu. Všímajte si aj zdanlivo nenápadné zmeny v správaní vášho dieťaťa:
Zmeny v stravovaní:
- vyhýbanie sa spoločným jedlám, hľadanie výhovoriek (už som jedol/a, nie som hladný/á).
- jedenie extrémne pomaly, krájanie jedla na malé kúsky, dlhé analyzovanie potravy.
- náhla eliminácia celých skupín potravín (všetko „tučné“, „sladké“, sacharidy).
- pitie veľkého množstva vody pred jedlom alebo počas neho.
- posadnutosť etiketami, nutričnými hodnotami a kalóriami.
Zmeny v správaní a prežívaní:
- časté váženie sa, úzkostlivé sledovanie postavy v zrkadle.
- nosenie voľného, vrecovitého oblečenia, aby zakrylo postavu.
- nadmerné a kompulzívne cvičenie, aj keď je dieťa unavené alebo choré.
- sociálna izolácia, strata záujmu o kamarátov a koníčky.
- podráždenosť, zmeny nálad, úzkosť, najmä v súvislosti s jedlom.
Fyzické príznaky:
- strata hmotnosti alebo neschopnosť priberať podľa rastovej krivky.
- neustály pocit chladu.
- únava, závraty, vypadávanie vlasov, lámavé nechty.
- u dievčat strata alebo nepravidelnosť menštruácie.
Rady pre rodičov: Ako pomôcť a čomu sa vyhnúť?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa bojuje s poruchou príjmu potravy, je kľúčové konať citlivo, ale neodkladať to. V prvom rade je dôležité vyhľadať odbornú pomoc: Prvým krokom by mala byť návšteva pediatra. Ten zhodnotí fyzický stav dieťaťa a odporučí ďalších špecialistov – detského psychológa, psychiatra, nutričného terapeuta. Organizácie ako Chuť žiť poskytujú cenné poradenstvo a kontakty.
S dieťaťom treba hovoriť s láskou a bez obviňovania. Namiesto otázok „Prečo neješ?“ skúste použiť vety začínajúce sa na „Ja“: „Všimla som si, že v poslednej dobe veľa cvičíš a zdáš sa mi unavený/á. Robím si o teba starosti.“ Je veľmi dôležité vytvoriť dieťaťu bezpečné prostredie: Prestaňte doma hovoriť o diétach, kalóriách a váhe. Vyhnite sa hodnoteniu vlastnej postavy alebo postáv iných ľudí.
Čítajte viac Biela múka určite nie je jed. Prežili sme s ňou ako ľudstvo stáročia, hovorí Silvia Horecká. Ľudia hltajú výmysly sociálnych sietí
Zamerajte sa na zdravie, nie na váhu. Hovorte o jedle ako o zdroji energie pre hranie, učenie a zábavu. Chváľte dieťa za jeho vlastnosti a schopnosti, nie za vzhľad. Pri tom všetkom buďte trpezliví. Liečba je dlhodobý proces a vaša podpora a trpezlivosť sú pre dieťa kľúčové.
ČOMU SA VYHNÚŤ:
- Nenúťte dieťa jesť: Tlak a vyhrážky situáciu len zhoršia a zvýšia úzkosť spojenú s jedlom.
- Nekomentujte jeho telo: Ani pozitívne komentáre ako „Konečne vyzeráš zdravo“ nie sú vhodné, pretože udržiavajú pozornosť na vzhľade.
- Nezľahčujte problém: Vety ako „Len vymýšľaš“ alebo „Stačí sa normálne najesť“ sú extrémne zraňujúce. Porucha príjmu potravy je vážne psychické ochorenie, nie rozmar.
- Neobviňujte seba ani dieťa: Hľadanie vinníka nepomáha. Sústreďte všetku energiu na hľadanie riešení a podporu.
Poruchy príjmu potravy sú liečiteľné, no kľúčom k úspechu je včasná diagnostika a komplexná odborná pomoc. Najdôležitejšou úlohou rodiča je byť pre svoje dieťa bezpečným prístavom a spojencom na ceste k uzdraveniu.