Odporúča ich aj Liga za duševné zdravie na sociálnej sieti. „Ak niekedy pocítiš zrýchlený tep, ťažké dýchanie, pocit omdletia alebo straty kontroly, nezabúdaj, že je to len telo, ktoré reaguje na strach. Panický záchvat môže byť veľmi desivý, ale nezanecháva trvalé následky,“ podotkli odborníci.
Čítajte viac Tri techniky, ktoré zaženú stres, nervozitu či úzkosť? Skúste strnulý pohľad alebo dýchanie do štvorca
Pri panickom záchvate odporúčajú pomalé a hlboké dýchanie. Nadýchnite sa na štyri sekundy a pomaly vydychujte šesť sekúnd. Týmto spôsobom znížite stres a obnovíte pokoj v tele aj v mysli, vysvetľujú odborníci. Radia tiež využiť metódu na upokojenie rozrušenia mysle a navrátenia sa k prítomnosti. Tá vyzerá nasledovne: „Pozrite sa na päť vecí, počúvajte štyri rozličné zvuky, dotknite sa troch rôznych predmetov, zamerajte sa na dva pachy a nájdite jednu vec, ktorú môžete ochutnať.“
Je dôležité mať na pamäti, že panika je dočasná a nie je život ohrozujúca. Odporúča pripomínať si, že pocit čoskoro pominie. Záchvaty paniky sa často zmiernia do desiatich minút, upozorňujú odborníci. Počas záchvatu tiež radia zotrvať na mieste. Nemali by ste počas záchvatu paniky šoférovať. Ideálne je nájsť pokojné miesto, kde sa môžete sústrediť na dýchanie a spomaliť svoj tep.
Príbeh mamičky Tatiany (48 rokov)
Tatiana ako matka dvoch detí a zamestnaná žena sa vždy snažila zvládať všetky úlohy, ktoré jej život priniesol. Pred rokom začala mať zvláštne fyzické pocity, ktoré ju vydesili. Počas jednej rodinnej večere z ničoho nič pocítila silnú tieseň na hrudi, zrýchlený tep a pocit, že sa dusí. Myslela si, že ide o infarkt. Po návšteve pohotovosti jej lekári oznámili, že ide o panický záchvat. Od toho momentu sa záchvaty začali objavovať pravidelne, najčastejšie večer pred spaním. Bála sa zaspať, pretože mala pocit, že sa už nezobudí. Doma sa snažila záchvaty zvládať dýchacími cvičeniami, relaxačnou hudbou a bylinkovými čajmi, ale nedokázala sa ich zbaviť. Dlhé mesiace sa s tým trápila sama, no nakoniec sa rozhodla vyhľadať odbornú pomoc. Začala chodiť k psychológovi, ktorý jej pomohol pochopiť, že panické záchvaty sú súvislosťou jej dlhodobého stresu a potlačených obáv. Naučila sa pracovať so svojou mysľou, osvojila si techniky uzemnenia a postupne sa začala cítiť lepšie. Hoci jej cesta nie je pri cieli, vie, že nie je sama a že existuje pomoc.
Príbeh študenta Miroslava (22 rokov)
Miroslav bol vždy cieľavedomý a ambiciózny študent, no jeho prvý rok na univerzite ho prekvapil. S narastajúcim tlakom na výsledky a sám v novom meste bez rodiny začal pociťovať zvláštnu nervozitu. Najprv to bol iba pocit tlaku v bruchu, pocit, akoby sa nemohol naplno nadýchnuť, nedefinovateľná nervozita. Jedného dňa počas prednášky pocítil prudké točenie hlavy, zrýchlené dýchanie a pocit, že odpadne. Musel odísť z miestnosti a trvalo mu niekoľko hodín, kým sa upokojil. Od tej chvíle sa to začalo opakovať. V autobuse, v obchode, dokonca aj doma. Stále mal pocit, že sa niečo strašné stane, že sa udusí alebo stratí vedomie. Nechcel o tom hovoriť, aby si o ňom ostatní nemysleli, že je slabý. Skúšal meditácie, dýchacie techniky, ale strach bol silnejší. Vytvoril si svoje „bezpečné“ miesta, kde sa cítil lepšie – svoju izbu na internáte, malé kaviarne v okolí školy, kde vedel rýchlo uniknúť, ak bolo treba. Vyhýbal sa hromadnej doprave a rušným miestam, čo mu obmedzovalo život. Napriek tomu nebol pripravený vyhľadať odbornú pomoc, stále verí, že to zvládne sám. Každý má svoju vlastnú cestu v boji s panickými záchvatmi. Niektorí vyhľadajú odbornú pomoc, iní sa s nimi snažia bojovať sami. Dôležité je však vedieť, že nie sme sami a že existujú spôsoby, ako sa s týmto problémom vyrovnať.