Ukazuje to analýza, ktorá skúmala údaje o úmrtnosti z celosvetovo najdlhšie žijúcich populácií, napísal britský server The Guardian.
Závery analýzy naznačujú, že ak sa v budúcnosti má stať štandardom, že ľudia sa dožijú 100 rokov, ako to dnes platí pri veku 80 rokov, je potrebný nový radikálny liek a lekárske postupy, ktoré by spomalili samotný proces starnutia. Predchádzať takým chorobám, ako sú rakovina, demencia alebo srdcové choroby, už nestačí. Podľa štúdie je teda nepravdepodobné, že by sa deti narodené v regiónoch s najdlhšie žijúcim obyvateľstvom stali storočnými. Vedci tvrdia, že maximálne 15 percent žien a päť percent mužov z týchto regiónov sa môže dočkať stých narodenín v tomto storočí.

„Ak plánujete odísť do dôchodku, nečakajte, že sa dožijete 100 rokov,“ povedal Jay Olshansky, profesor epidemiológie a štatistiky na Illinoiskej univerzite v Chicagu. „Pravdepodobne budete musieť pracovať o desať rokov viac, ako si myslíte,“ dodal.
Pokroky v medicíne a vo verejnom zdraví odštartovali revolúciu dlhovekosti v 20. storočí. V predchádzajúcich 2000 rokoch sa stredná dĺžka života zvyšovala v priemere o jeden rok za jedno alebo dve storočia. V 20. storočí sa toto tempo ale závratne urýchlilo. Nádej dožitia predstavovala s každým novým desaťročím o tri roky viac. To viedlo vedcov k dedukciám, že ľudia narodení po roku 2000 sa dožijú 100 rokov. Tomuto tvrdeniu ale oponoval Olshansky a jeho kolegovia, ktorí argumentovali tým, že ľudia dosahujú biologický strop okolo 85 rokov.

Olshansky začal skúmať národné štatistiky najvyspelejších štátov od roku 1990 až po začiatok pandémie covidu-19. Dáta z Austrálie, Francúzska, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Hongkongu, Španielska, Švédska a Švajčiarska ukázali, že nárast strednej dĺžky života razantne klesol. V USA sa táto hodnota dokonca znížila.
„V našej modernej dobe sme vďaka medicíne a verejnému zdravotníctvu vytvorili desiatky rokov života navyše, čo predtým nebolo možné. Tieto výdobytky sa ale musia spomaliť. Dlhovekosť, o ktorú dnes usilujeme, nie je tá istá, o ktorú sme bojovali v predchádzajúcom storočí. Vtedy sme zachraňovali novorodencov, deti, ženy v produktívnom veku, a v tom sme uspeli. Teraz sú naše úspechy menšie, pretože zachraňujeme ľudí v 60, 70, 80, 90 rokoch,“ povedal o súčasnom vývoji Olshansky.

Aby nastala nová revolúcia a dĺžka života sa opäť predĺžila, je podľa Olshanského a ďalších vedcov potrebný úplne nový spôsob liečenia. Výskum v tejto oblasti je v plnom prúde. Výsledky testovania liekov na dlhovekosť ukázali, že naozaj vedia predĺžiť život. Zatiaľ ich ale vedci dávali iba myšiam. Podľa profesora zdravého starnutia Stevena Austada sa musí medicína aj veda zamerať na prirodzené procesy starnutia, pretože práve tie sú príčinou väčšiny ochorení, ktoré obmedzujú kvalitu nášho života alebo ľudí zabíjajú.