Ešte predtým však krátke historické okienko. Možno ste netušili, ale pôvod cvikly sa spája už s obdobím antiky. V oblasti Stredomoria, ale aj Blízkeho východu bola pestovaná pred tisícročiami, pričom pôvodne sa z nej konzumovali najmä listy. Až stredovek posunul využitie plodov (koreňov alebo hľúz), pričom okrem zaradenia do klasického jedálnička sa začala využívať aj na výrobu cukru.

Typická tmavočervená farba pochádza z betacyanínov – prírodných farbív, ktoré majú aj antioxidačné účinky. Farbivo obsiahnuté v zelenine sa pri zvýšenej konzumácii plodov môže prejaviť aj v podobe sfarbenia moču. Ako inak, do červena. Za normálnych okolností, samozrejme, treba pri zmene farby moču spozornieť – ak je to však následok konzumácie cvikly, je to neškodné.
Benefity červenej repy
Už v staroveku zaradili repu okrem potravy aj medzi liečivá. Používala sa na zlepšenie trávenia alebo podporu krvného obehu. Vďaka vysokému obsahu dusičnanov môže cvikla pomôcť znižovať krvný tlak. Dusičnany v cvikle môžu zlepšiť prietok krvi, čo vedie aj k lepšej výkonnosti pri cvičení.

Cvikla obsahuje tiež betain, ktorý podporuje funkciu pečene a detoxikáciu organizmu. Je bohatým zdrojom živín, okrem iného obsahuje vlákninu, kyselinu listovú, vitamín C, draslík a mangán.
Rekord
Najväčšia cvikla na svete bola vypestovaná v roku 2001 v Spojenom kráľovstve. Váži 23,4 kg, čo je obrovský rozdiel oproti bežnej cvikle vážiacej len niekoľko stoviek gramov.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Šťavnatý burger s cviklou na Varecha.sk