Aký vplyv môže mať klimatizácia na organizmus a ako znižovať riziko, že telu uškodí. Stránka Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prináša odpovede odborníkov, tu sú!
Môže mať klimatizácia negatívny vplyv na organizmus?
Ak v interiéri udržiavate konštantne nízku teplotu, bez ohľadu na vonkajšiu, môžete mať v horúcich dňoch problémy. K najčastejším ochoreniam patria bolesti hlavy, hrdla, prechladnutie, môže sa oslabiť imunita i celkovo organizmus. Príliš nízka teplota v interiéri môže byť síce osviežujúca, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia je pre zdravie rizikový. Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať dýchacie problémy, spôsobiť nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, chrbtice, kĺbov, alebo vyvolať astmatický záchvat. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, prínosových dutín, aj k bolestiam zubov a trojklaného nervu.
Čítajte viac Prečo môže byť klimatizácia v aute nebezpečná? Takto sa vyhnete rizikám
Spôsobuje klimatizácia aj šírenie vírusových ochorení?
Okrem správneho nastavenia klimatizácie je veľmi dôležité udržiavať celé zariadenie v čistote. Pri nedostatočnej údržbe sa prístroje na úpravu vzduchu môžu stať zdrojom mikrobiálneho znečistenia – miestom plesní a baktérií. Mikroorganizmy sa kumulujú v potrubí vzduchotechniky, na filtroch čistiacich zariadení, v nádržkách zvlhčovačov a pri vhodných podmienkach sa môžu i rozmnožovať. Celý klimatizačný systém treba raz ročne skontrolovať v servise. Súčasťou bežnej údržby má byť aj pravidelná dezinfekcia výparníka klimatizačnej jednotky.
Aké je zo zdravotného hľadiska optimálne nastavenie klimatizácie?
Aby vám klimatizácia neškodila je potrebné používať ju efektívne. Klimatizáciu je potrebné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Tiež je potrebné nasmerovať prúd vzduchu do priestoru a nie priamo na tvár a chrbát.
Čítajte viac Používate klimatizáciu? Aký má byť rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím?
Koľko hodín je zdravé pohybovať sa v klimatizovanom prostredí?
To, ako človek reaguje na klimatizáciu, závisí od jeho zdravotného stavu, od celkovej odolnosti organizmu i od stavu imunitného systému. Pri prechode z klimatizovanej miestnosti do vonkajšieho prostredia, potrebuje človek istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie. Termoregulačné procesy súvisia s vekom, menej účinné sú u starých ľudí, malých detí, ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, aj u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Organizmus sa pri prechodoch do teplotne odlišného prostredia snaží prispôsobiť tak, že zapojí termoregulačné mechanizmy. Ak však zmeny trvajú dlhšie a sú časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje.
Reagujú na škodlivosť klimatizácie viac deti ako dospelí?
Detský jedinec patrí do skupiny citlivých jedincov, pretože organizmus dieťaťa sa vyvíja, dotvára sa najmä jeho termoregulačný mechanizmus a imunitný systém, a tak je vnímavejší na teplotné zmeny, ktoré spôsobuje používanie klimatizácie. Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie najmä pri deťoch treba sa držať hesla, že menej je niekedy viac a používať ju s rozumom.