Tréning zameraný na posilnenie poznávacích funkcií by tieto riziká mohol znížiť. Vyplýva to z nového výskumu vedcov z londýnskej University College (UCL), o ktorom denník The Guardian.
Zlá pamäť či slovná plynulosť, nedostatočná rýchlosť spracovania informácií a kognitívnych zručností po päťdesiatom roku života môžu byť skorým ukazovateľom zlej rovnováhy v starobe. Vyplýva to z výskumu, ktorý publikoval odborný časopis Journals of Gerontology. Rovnováha podľa autorov štúdie nie je len o fyzickej sile a kondícii, ale aj o mentálnej kapacite človeka a schopnosti mozgu vyhodnotiť, ktoré svaly má v správnej chvíli ovládať.
Problémy s rovnováhou zvyšujú riziko pádov, ktoré môžu byť v starobe smrteľné. Podľa anglickej zdravotnej služby NHS sú najčastejšou príčinou úmrtí v dôsledku úrazov u osôb starších ako 75 rokov.
Zistenia vedcov otvárajú dvere možnosti, že kognitívny tréning v strednom veku bude mať pozitívny vplyv na lepšiu rovnováhu v starobe. Súčasná prevencia pádov sa podľa hlavnej autorky štúdie Joanny Blodgettovej zameriava skôr na posilnenie fyzických schopností, ako je silový alebo balančný tréning. „Teraz by však mohlo byť užitočné preskúmať, či by intervencie, ktoré zlepšujú kognitívne schopnosti, mohli zlepšiť aj rovnováhu,“ dodala Blodgettová.
VIDEO: V relácii Ide o nás sme sa zhovárali o obezite, jej nástrahách, zvykoch aj zlozvykoch Slovákov v stravovaní, či o tom, čo by sme mali zmeniť – hosťami bola lekárka, obezitologička a vedkyňa SAV Adela Penesová a lekár, dietológ Boris Bajer.
Predchádzajúce štúdie, ktoré skúmali rovnováhu, sa podobne ako prevencia zameriavali skôr na fyzické aspekty, napríklad na silu a pohyblivosť. Podľa Blodgettovej je jej výskum revolučný v tom, že ukazuje na prepojenie telesných schopností s mentálnymi schopnosťami.
Podľa Blodgettovej schopnosť rovnováhy závisí od kognitívneho spracovania informácií z troch smerov. Po prvé z toho, čo vidíme, za druhé z toho, čo naše telo vníma prostredníctvom pohybu a polohy, a za tretie z podnetov identifikovaných vnútorným uchom a prenášaných späť do mozgu.
Napriek závažným následkom sú pády v neskoršom veku často prehliadané ako nevyhnutná súčasť starnutia. Blodgettová uviedla, že jej zistenia sú založené na analýze 3000 ľudí. Štúdia by podľa nej mohla pomôcť vytvoriť cielenú prevenciu pre ľudí v strednom veku, ktoré ich ochránia, keď budú starší. „Jednoduché kognitívne testy by mohli identifikovať osoby ohrozené zlou rovnováhou, čo by umožnilo skríning aj intervenciu,“ dodala.