Cvičenie sľubuje svaly i duševnú formu

Keď sa zbavujeme depresie

Silový tréning je forma cvičenia, ktorá nie je zameraná na, pre niekoho nudné, dvíhanie závaží. Ide o druh fyzickej aktivity, ktorej cieľom je zvýšiť predovšetkým telesnú silu. Prioritne sa teda nezameriava na naberanie objemov svalovej hmoty, ale viac na budovanie vytrvalosti. Treba poznamenať, že silový tréning môže v budúcnosti uľahčiť cvičenie s ťažkými váhami. Spomínaný druh fyzickej aktivity zlepšuje náladu hneď na niekoľkých frontoch. Spája v sebe motiváciu k dosiahnutiu cieľa v podobe štíhlej postavy, trpezlivosti a dodržiavania rutiny. Okrem toho sa pri ňom vyplavuje vysoké množstvo endorfínov. Tieto chemické látky patria do skupiny hormónov, ktoré bojujú proti afektívnym poruchám. Uvedené poruchy sa týkajú predovšetkým nálady a prejavujú sa úzkosťami, depresiami, stratou motivácie a chuti do života.

Znižuje stres a napätie

Výskumy presviedčajú, že silový tréning prioritne znižuje u ľudí depresívne príznaky ako smutná nálada, plačlivosť, nedostatok energie. Tento druh cvičenia si vyžaduje vysokú úroveň prepojenia mysle a tela. Pri tréningu sa teda skôr používa vlastné telo a menej závaží, pri ktorých môže hroziť riziko zranenia, a to najmä u začiatočníkov. Výhodou tohto druhu športu je znižovanie hladín stresových hormónov. Ide najmä o kortizol, ktorý v malej miere ľudskému organizmu neškodí, vo väčšom množstve však už prináša viaceré zdravotné komplikácie. Americká trénerka a spoluzakladateľka ABC Fit Collective Kristie Alicea vysvetľuje, že znižovaním kortizolu dochádza aj k poklesu miery úzkosti. „Pri tréningu sa do tela uvoľňujú endorfíny, takzvané hormóny pohody, ktoré pomáhajú upravovať hladinu kortizolu a vďaka tomu sa pri cvičení cítime lepšie,“ pokračuje osobná trénerka.

Čítajte viac Ako má vyzerať účinné chudnutie? Radí odborník

Dvíhanie činiek vraj nemá taký efekt

Ako ďalej vysvetľuje, silový tréning podľa novej štúdie dokáže znížiť úzkosť až o 20 % oproti klasickému dvíhaniu závaží. Odborníci sa tak domnievajú, že potlačenie napätia a podráždenia vedie k lepšiemu zvládaniu nielen tréningu, ale aj k schopnosti zvládať každodenné životné situácie. S poklesom úzkosti naopak rastie sebadôvera a sebaúcta. Zaujímavé je, že k tomu prispievajú aj biologické zmeny vo svaloch a mozgu. „Silový tréning napokon môže pomôcť nášmu telu udržať si hormonálne zdravie. Hormóny ovplyvňujú každú časť nášho tela, naše emócie a duševný stav,“ dodáva Alicea.

Viac si dokážeme zapamätať

Silový tréning si pochvaľuje náš mozog aj na inej úrovni. Okrem duševných porúch totiž poteší aj pamäť. Vo všeobecnosti teda zmierňuje takzvaný kognitívny pokles, kedy dochádza k poruchám pamäti, schopnosti sa učiť a k strate energie i sústredenia. Pravidelné cvičenie má ochranné účinky na pamäť a sústredenie. Výskumy hovoria o tom, že 70 – 150 minút fyzickej aktivity vo forme silového tréningu týždenne ochraňuje pamäť aj pred starnutím. Vedci sú presvedčení, že dokonca znižuje zápalové procesy v mozgu a prispieva k tvorbe nových nervových buniek.

Zdravý, nie prehnaný obraz o vlastnom tele

Pre niektoré ženy je cvičenie nielen skvelou formou kompenzácie niektorých nesprávnych stravovacích návykov, ale aj spôsob ako prinúť telo dostať sa do lepšej kondície. Príliš silné zameranie sa na vzhľad však môže prinášať aj isté úskalia ako poruchy príjmu potravy a pretrénovanie tela. Pravidelný silový tréning a dostatok oddychu pomáha zlepšovať pozitívny obraz o svojom tele, znižuje mieru nespokojnosti a frustrácie. Nová štúdia zistila, že nežnejšia polovička ľudstva, ktorá sa venovala cvičeniu dosiahla zdravé vnímanie vlastného tela rýchlejšie než ženy, ktoré odmietali trénovať. Zaujímavé je, že tréning má okamžitý účinok. Dvadsať minút po cvičení máme najlepší obraz o sebe.