Stojí to trochu nervov
Prerušovaný pôst známy tiež pod anglickým názvom intermittent fasting si získava obľubu po celom svete. Za relatívne krátky čas sľubuje slušné výsledky pri redukcii telesnej hmotnosti. Funguje aj v tých prípadoch, keď nemáme na cvičenie príliš veľa času. Viacerí športovci oceňujú tento druh diéty pri spaľovaní „posledných“ zvyškov podkožného tuku. Jedným dychom však dodávajú, že prerušovaná hladovka nie je pre slabé povahy. Spája sa s napätím, podráždenosťou a úzkosťou, hoci len na jej začiatku.
Diétny program je náročný na dodržiavanie
Jeho podstatou je pôst, ktorý sa v podstate na istý čas preruší jedením. V praxi to znamená, že deň sa rozdelí do dvoch častí. Prvá, šestnásťhodinová časť, je určená na pôst, pitie vody a maximálne kávy či čaju bez cukru. Druhá, osemhodinová, je venovaná konzumácii jedla. Odborníčka na výživu Mandy Enright sa venuje prerušovanému pôstu už niekoľko rokov a stále sa stretáva s chybami pri držaní tohto typu diéty. Ako vysvetľuje, najväčšou chybou je začínať chudnutie dlhým šestnásťhodinovým oknom.
Radšej kratší pôst
Väčšina ľudí pociťuje v tomto období silný hlad a v čase takzvaného hodovania si tak dopraje aj jedlo, ktoré nepatrí do zdravého stravovania. Násilné odopieranie si jedla počas väčšiny dňa prirovnáva k inému extrému. Telo mučíme asi takým spôsobom, ako by sme v tomto čase nešli na toaletu. Základným riešením tohto problému je prispôsobenie si prerušovaného pôstu presne na mieru. „Vždy odporúčam začať s dvanásťhodinovým oknom a môžete si ho potom prispôsobiť podľa pocitu hladu a úrovne energie,“ presviedča Mandy Enright. Časť diéty, ktorá je určená konzumácii jedla sa tak rozšíri o niekoľko hodín. V tomto dlhšom okne si môžeme dopriať viac než len dve hlavné jedlá, ktoré sú bežné pri intermittent fasting.
Čítajte aj Problém s trávením? Každý deň dúšok fermentovaného nápoja, pripravte ho zo žihľavy
Nejde o obžerstvo, ale o zasýtenie
Ďalšou chybou, či skôr mýtom pri prerušovanom pôste je to, že po hladovke si môžeme dopriať akékoľvek jedlo. Diéta sa tak mení na konzumáciu mastných, sladkých a slaných jedál vo večerných hodinách. V takomto prípade si to odnesie najmä zažívací systém, čo sa prejavuje nadúvaním, zápchou, hnačkou alebo bolesťami brucha. Takzvané hodovacie okno patrí len zdravým potravinám, v ktorých nesmú chýbať bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny a minerálne látky.
Ktoré živiny teda potrebujeme?
Bielkoviny známe tiež ako proteíny získavame tradične z chudého kuracieho, morčacieho, ale aj králičieho mäsa. Výborným zdrojom bielkovín sú aj mliečne výrobky a vajíčka. Smútiť nemusia ani vegetariáni, ktorí si môžu mäso nahradiť sójou, strukovinami, orechmi a semenami rastlín. Hoci sacharidy sú strašiakom viacerých diét, opak je pravdou. Bez dostatočného prísunu týchto makroživín by bolo telo bez energie. Samozrejme, k sacharidom patria aj cukry, ktoré sa nachádzajú v koláčoch a zákuskoch. Z hľadiska zdravej výživy skôr oceníme sacharidy z celozrnnej múky, pečiva, hnedej ryže, cestovín a zemiakov. Spomínané potraviny obsahujú okrem toho aj dostatočné množstvo vlákniny, ktorá zjednodušene povedané brzdí uvoľňovanie cukru do krvi. Z praktického hľadiska tak máme stále vyrovnané hladiny energie. Do prerušovaného pôstu zaraďujeme aj tuky z kategórie omega-3 mastných kyselín, ktoré nájdeme v mastných morských rybách.