Čo robiť s pamiatkou po dovolenke, spálenou kožou?

Daň za nedodržiavanie ochranných opatrení pred slnečnými lúčmi sa môže prejaviť poškodenou pokožkou. Prečo nie je vhodné si ju odlupovať a ako sa so spálením popasovať hovorí v rozhovore pre Pravdu popredná slovenská dermatologička MUDr. Michaela Blaško, PhD. zo spoločnosti Interklinik.

08.09.2021 15:00
leto, slnko, koža, opalovanie Foto:
Môžeme povedať, že tzv. bezpečné opaľovanie vôbec neexistuje.
debata (1)

Čo sa z fyziologického hľadiska deje s kožou po jej spálení slnkom?

UVA žiarenie je zodpovedné za predčasné starnutie kože, UVB zase za jej sčervenanie a spálenie. Najjednoduchším spôsobom ako zabránime škodlivým účinkom slnečného žiarenia je dennodenné používanie krémov so širokospektrálnou ochranou voči UV žiareniu. Na jar, v lete, v zime, na horách či pri mori potrebujeme krém s ochranným UV faktorom každý deň. Ideálne je vytvoriť si z jeho nanášania zvyk, rutinu. Každé vystavenie sa UV žiareniu je rizikové.

Takže opaľovanie bez rizika vlastne neexistuje?

Môžeme povedať, že tzv. bezpečné opaľovanie vôbec neexistuje. Každé opaľovanie vedie k rýchlejšiemu starnutiu kože. Častý pobyt na slnku môže dokonca spôsobiť zdravotné ťažkosti. Preto každodenná ochrana pred UV žiarením by sa mala stať našou každodennou rannou rutinou tak, ako umývanie zubov. Najrizikovejšie časy pobytu na priamom slnku sú medzi 10 – 16:00 hod. No ani hodiny pred a po týchto časoch nie sú na 100 % bezpečné. Pokiaľ chceme alebo musíme byť na slnku aj v týchto hodinách, musíme sa chrániť krémom s dostatočne vysokým a účinným UV faktorom. Zmena sfarbenia našej kože znamená aj jej poškodenie. UV žiarenie preniká aj cez slnečník, oblečenie, okno, sklo a pod. Ani mraky nie sú ochranným tieňom. Oblačnosť môže dokonca UV žiarenie ešte zintenzívniť.

Ako prebieha proces hojenia kože po spálení slnečnými lúčmi?

Rozoznávame niekoľko stupňov spálenia kože v závislosti od prejavov na koži samotnej. Prvý stupeň je mierne začervenanie kože, druhý stupeň intenzívne začervenanie kože, tretí stupeň intenzívne začervenanie kože s tvorbou pľuzgierov a celkovými príznakmi alebo aj bez celkových príznakov, ktoré zahŕňajú prejavy úpalu, ako zvýšená teplota, triaška, bolesť hlavy, pocit na zvracanie a pod. V zásade po spálení sa pokožka zvykne začať šúpať a odlupovať, približne po troch dňoch od nadmerného vystavenia UV žiareniu (slnečným lúčom). Ošupovanie pokožky trvá zvyčajne niekoľko dní v prípade mierneho spálenia a v prípade intenzívneho spálenia kože až týždňov.

Je nebezpečné odlupovať si z tela spálenú kožu?

Áno, narušením kožného krytu môžu vznikať mikrotrhlinky alebo aj väčšie poranenia, ktoré sú bránou vstupu pre rôzne infekcie. Navyše sa tieto ranky môžu hojiť nepeknými pigmentovými škvrnami či dokonca jazvami.

žena, opaľovanie, opaľovací krém, leto Čítajte aj Odborníčka: Rady na správne opálenie, 1. časť

Ako treba ošetriť slnkom poškodenú pokožku?

Špeciálnymi prípravkami po opaľovaní, ktoré je dostať kúpiť v lekárni, lebo takéto krémy alebo telové mlieka sú obohatené zmäkčujúcimi a upokojujúcimi látkami. Dlhodobo opätovne hydratujú, upokojujú pocit prehriatia po vystavení slnku a predlžujú prirodzené opálenie. Niektoré prípravky sú chladivé, upokojujú a hydratujú pokožku spálenú na slnku.

Čo hrozí pokožke v prípade opakovaného spálenia?

UVA žiarenie spôsobuje starnutie kože, rýchle zhnednutie kože cca 1 – 2 hodiny po vystavení kože slnečným lúčom. Neskoré zhnednutie vzniká účinkami UVB žiarenia cca 2 – 3 dni po vystavení kože slnečnému žiareniu. Každé opálenie indukuje poškodenie DNA buniek kože. Prirodzené ochranné mechanizmy kože pred UV žiarením sú: zhnednutie kože – opálenie, zhrubnutie rohovej vrstvy kože a reparačné – opravné mechanizmy kože. Tieto prirodzené ochranné mechanizmy kože však pri neprimeranej a nadmernej expozícii slnečným lúčom nestačia, preto musíme kožu chrániť produktmi s ochranným faktorom. Pravidelné používanie fotoprotektívnych ochranných prípravkov proti UV žiareniu znižuje výskyt prekanceróz, aktinickej keratózy, solárnej elastózy, nemelanómovej rakoviny kože. Rutinné používanie ochranných prípravkov proti slnečnému žiareniu môže znížiť aj riziko vzniku najzhubnejšej rakoviny vôbec, malígneho melanómu.

Aké opaľovacie krémy sú najvhodnejšie na ochranu kože?

Na dosiahnutie primeranej ochrany proti škodlivým zložkám slnečného žiarenia by sme mali používať tzv. širokospektrálne ochranné krémy so spektrom ochrany proti UVB aj UVA žiareniu. Ochranný faktor (SPF) je najrozšírenejším spôsobom vyjadrenia stupňa ochrany pred UVB žiarením. Ochranný faktor udáva o aký násobok času si možno po nanesení prípravku predĺžiť pobyt na slnku, bez začervenania kože. Tento čas je u každého človeka individuálny a do veľkej miery závisí od fototypu. Ak napríklad u človeka svetlej pleti dochádza k začervenaniu po 10 minútach na slnku, tak opaľovací krém s faktorom 30 by mal oddialiť začervenanie o 300 minút (30 × 10 minút). Symbol UVA v krúžku znamená, že prípravok spĺňa prísne definované kritériá ochrany pred UVA žiarením.

Na čo si treba dávať pozor pred výberom krému na opaľovanie?

Pred výberom vhodného ochranného faktora je potrebné určiť fototyp kože. Ten pomáha určiť reakciu kože na slnečné žiarenie a zvoliť vhodný ochranný faktor. Poznáme šesť fototypov. Najviac citlivé na UV žiarenie sú fototypy bledé, prvý a druhý. Naopak, najmenej fototyp piaty a šiesty u ľudí s tmavými vlasmi, očami i kožou.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #pokožka #opálenie #SPF #UV žiarenie #opaľovacie krémy #UV #UVA #UVB

+ Nastane vám obdobie stresu, vyvarujte sa náročnejším činnostiam.
Nedopustite, aby sa o vašich súkromných...

+ Posledná príležitosť ukázať sa u zubára na preventívnej prehliadke.
Máte šťastie, že sa venujete tomu, čo vás...