Vzťahy, depresie a osamelosť trápia ženy na linkách dôvery

Až o 280 % sa zvýšila vyťaženosť Linky dôvery Nezábudka. Dôvodom je pretrvávajúca pandémia ochorenia COVID-19. Problémy robí všetkým vekovým kategóriám. Najviac však skúša mladých ľudí a ženy tvoria väčšinu volajúcich, ktorí hľadajú pomoc. O zvládaní problémov v čase koronakrízy a mechanizmoch jej zvládania hovorí v rozhovore pre Pravdu Mgr. Alexandra Dzureková z Ligy za duševné zdravie SR.

13.04.2021 12:00
bolesť, smútok, depresia, psychika, nešťastie Foto:
Linka dôvery Nezábudka je anonymná, bezplatná a rýchlo dostupná prvá pomoc v psychických ťažkostiach a krízových situáciách.
debata

Ako by ste porovnali predchádzajúce roky z hľadiska volaní a žiadostí o pomoc na Linku dôvery Nezábudka?

V júli 2019 naša telefonická linka obnovila svoju službu po 13 rokoch. Dostávala sa do povedomia ľudí, v podstate ako nová 24 hodinová služba pre dospelých, ktorá tu roky chýbala. Postupne bola rovnomerne vyťažená, tak že dokázala uspokojiť prichádzajúci do­pyt.

A čo „pandemický“ rok?

Rok 2020 s nástupom pandémie priniesol do spoločnosti náhly šok, novú absolútne nečakanú situáciu, s ktorou sa jednotlivci aj rodiny museli vyrovnávať. Tento nápor na psychiku ľudí sa odzrkadlil aj v náhlom náraste počtu kontaktov našej telefonickej aj emailovej poradne. Ide o nárast asi na úrovni 280 %. Sú to kontakty, ktoré kapacitne dokážeme vybaviť. Žiaľ, vieme aj to, že na telefonickej poradni dnes kapacitne nedokážeme zachytiť všetky prichádzajúce žiadosti.

Čo ťažilo ľudí počas prvej vlny koronakrízy?

Problémy ľudí v prvej vlne vo veľkej miere súviseli práve s obmedzeniami, náhlou nutnou zmenou zabehnutého života, strachom z ochorenia, nedostupnosťou mnohých služieb. Ľudia prežívali vo väčšej miere úzkosť, stres, napätie, obavy, strácali pevnú pôdu pod nohami, ťažšie sa orientovali v novej situácii, meniacich sa nariadeniach.

Ako sa tieto pocity zmenili po roku od začatia pandémie?

S narastajúcim časom trvania pandémie a teda aj v tomto roku u mnohých cítime veľkú únavu a vyčerpanosť z toho všetkého, frustráciu z bezmocnosti, celkovej situácie v krajine a nedohľadnosti konca, ekonomických a zdravotných dopadov pandémie. Pozorujeme napríklad väčší nárast závislostí a rizikového správania u ľudí, ktorí takto hľadajú rýchlu úľavu od napätia. Pribudli častejšie volania od ľudí po náhlej strate blízkeho.

S akými najčastejšími problémami sa na vás obracajú ľudia?

Najväčšiu skupinu kontaktov na našej linke, či v telefonickej alebo emailovej poradni, tvoria dlhodobo vzťahové problémy, ktoré žiaľ v čase pandémie oveľa viac prerastajú až do násilného správania (domáce násilie, týranie, fyzické a verbálne útoky…). Druhú veľkú skupinu tvoria depresívne nálady a úzkosti, pocity smútku, bezvýchodiskovosti, osamelosti, ústiace u niektorých až do zvažovania ukončenia života. Problémy ľudí sa až tak nezmenili, len sú koronakrízou akoby zahustené a zintenzívnené. Početnou skupinou sú tiež ľudia, ktorí už v minulosti boli liečení na psychické poruchy, mnohí mali dlhodobo stabilizovaní stav a pandémia im ho znova zhoršila. Zároveň je pre nich problémom dostať sa k pomoci odborníkov, keďže lôžkové oddelenia aj ambulancie sú preťažené, čakacie doby pridlhé.

Aká je štruktúra volajúcich, napríklad podľa veku, vzdelania?

Na túto otázku je ťažšie odpovedať, nakoľko Linka dôvery Nezábudka je anonymná služba. Vek a vzdelanie klientov nezisťujeme, pokiaľ nám ho nepovedia sami, takže ho ani štatisticky nevyhodnocujeme. Čo sa týka pomeru pohlaví, je to približne 2/3 žien a 1/3 mužov, občas nás kontaktujú aj transrodoví ľudia. Dôležitejšie je pre nás povedať, že sme tu rovnako pre všetkých, ktorí pomoc potrebujú, bez rozdielu veku, pohlavia, vzdelania, etnickej príslušnosti, vierovyznania či orientácie.

Je pravdou, že koronakríza zhoršila duševné zdravie väčšiny ľudí?

Z nárastu kontaktov na linkách pomoci a z toho, čo avizujú kolegovia v ambulanciách a nemocniciach a taktiež podľa určitých čiastkových prieskumov je zrejmé, že tomu tak je. Pandémia nás zasiahla všetkých ako náhla záťažová skúška, na ktorú sme neboli pripravení a trvá už pomerne dlho. Priniesla enormnú záťaž a odtrhla nás od mnohých aktivít, ktoré nám ju v bežnom živote pomáhali zvládať a vyvažovať, napríklad sociálne kontakty, kultúrne a športové aktivity, cestovanie, formy relaxu súvisiace so službami, ktoré sú nedostupné. V súčasnosti je už veľmi veľa ľudí konfrontovaných aj s vážnymi stratami blízkych, alebo svojich sociálnych istôt. To všetko tvorí predpoklad zhoršenia psychického prežívania u väčšiny ľudí. Aby sme to však vedeli zadefinovať úplne presne, chýbajú nám podrobnejšie, širokospektrálne prieskumy a taktiež ešte nie sú dostupné presné štatistické údaje za rok 2020.

Prečo by sa ľudia nemali báť kontaktovať vás a žiadať o pomoc a prečo je dôležité nedržať svoje psychické ťažkosti vo vlastnom vnútri?

Linka dôvery Nezábudka je anonymná, bezplatná a rýchlo dostupná prvá pomoc v psychických ťažkostiach a krízových situáciách. Tak ako máme uvedené v názve, dôvera klienta je pre nás prvoradá, vážime si ju a naši poradcovia s ňou narábajú veľmi citlivo. Vieme, aké ťažké je pre mnohých odhodlať sa niekomu zdôveriť. Ponúkame preto maximálne bezpečný priestor pre rozhovor, každému klientovi venujeme toľko času, koľko je potrebné, rozhovor nie je šablónovitý naopak vychádza v prvom rade z potrieb klienta. Naši poradcovia neposudzujú, chápu všetky emócie, s ktorými človek prichádza, rozumejú aj tomu, keď sa niekomu o svojom prežívaní ťažšie rozpráva. Povzbudzujeme všetkých, že vyhľadať pomoc, keď si nevieme rady alebo je toho na nás priveľa, je úplne prirodzené vo všetkých oblastiach. Rovnako tak je to aj pri psychologickej pomoci. Je tu, len jej treba dôverovať a vedieť, že nemusíme na všetko zostávať sami. Tak ako pri všetkých zdravotných problémoch, včasné vyhľadanie pomoci, podchytenie ťažkostí, môže výrazne pomôcť uzdraveniu, zabrániť zhoršeniu a vážnejším dôsledkom.

Obracajú sa na vás aj ľudia, ktorí sa boja o svoje zdravie, pretože nedôverujú očkovaniu?

Áno, občas sa táto téma objaví. Väčšina ľudí však vidí v očkovaní nádej a boli by radi, keby mohli byť zaočkovaní čo najskôr. U ľudí, ktorí trpia silnými úzkosťami, alebo inými poruchami, ktoré veľmi zhoršuje práve strach z ochorenia, by bolo vhodné prednostné zaočkovanie. Toto by vedeli indikovať aj ambulantní psychiatri. Sú časté prípady, v ktorých takéto poruchy človeka úplne paralyzujú a znemožňujú mu bežné fungovanie, vychádzanie z domu, starostlivosť o seba či blízkych.

Kto podľa vášho pozorovania (veková skupina, muži či ženy) prežíva pandémiu najhoršie?

Z nášho pozorovania sa to nedá jednoznačne určiť, je to veľmi individuálne. Vo všeobecnosti mladší ľudia majú menej vybudované mechanizmy zvládania, to znamená, že môžu na nich stresujúcejšie pôsobiť nové situácie, náhle zmeny, faktor ohrozenia a podobne. Zároveň, oveľa intenzívnejšie potrebujú sociálny kontakt, preto môže u nich často prichádzať k porušovaniu opatrení a rôznym únikom k rýchlej úľave od napätia (lieky, alkohol, drogy, sebapoškodzovanie, závislosť na internete, hrách). Naopak, starší ľudia reagujú uvážlivejšie, majú životné skúsenosti, nejaké krízy už prekonali, ale ich častou záťažou je starosť o blízkych, ťažšia orientácia v tom čo sa okolo nich deje a osamelosť, ktorú koronakríza len zintenzívnila. Ľudia v produktívnom veku čelia zhoršeným podmienkam pre prácu, pre fungovanie v rodine, vo vzťahoch, existenčným obavám, cítia sa vyčerpaní a pod tlakom.

Pandémia sa raz skončí a čakajú nás nové výzvy. Aký môže mať podľa vás táto kríza dopad na ľudí?

To pozitívne je, že každá kríza je v istom zmysle aj posilňujúcou skúsenosťou, je príležitosťou pre zmenu a rast. Dáva nám možnosť spoznať lepšie svoje slabosti, hranice, ale aj odolnosť, núti nás robiť zmeny a tým sa posúvať, posilňuje naše zvládacie mechanizmy. Sú tu ale aj jej devastačné účinky. Zanechá tu množstvo ľudí, rodín, ktoré zažili naozaj ťažké stresové obdobie spojené s náhlou stratou blízkych, prekonaním vlastného ochorenia, s prácou v prvej línii, alebo stratou existenčných istôt v súvislosti s ekonomickou krízou. Sú tu zraniteľné skupiny obyvateľstva, rodiny žijúce v extrémnej chudobe, osamelí seniori, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, s psychickými poruchami, ľudia bez domova a mnohí ďalší, ktorých rady sa budú rozširovať. Títo ľudia budú potrebovať pomocnú ruku vo forme účinných kompenzácií a zvýšenej starostlivosti, ktorú by mal poskytnúť štát, ale aj zomknutie, všímavosť a podporu nás všetkých.

Takže je viac pravdepodobné, že ľudia budú po koronakríze viac potrebovať psychologickú po­moc?

Áno, také sú prognózy odborníkov, ktoré sa napĺňajú už teraz. Na potrebu venovať zvýšenú pozornosť starostlivosti o duševné zdravie a myslieť na vážny dopad svetovej pandémie naň upozorňovala aj WHO už v začiatkoch prepuknutia krízy. Na Slovensku je veľmi potrebná reforma starostlivosti o duševné zdravie. Sme v čase, kedy je nevyhnutné, aby sa štát ňou začal vážne zaoberať, posilňoval existujúce a dobre fungujúce služby a súčasne vytváral nové, modernejšie a ľahšie dostupné služby pomoci pre všetky skupiny občanov. Na to, aby bola starostlivosť o duševné zdravie a pomoc čo najefektívnejšia, je potrebné jej komunitné nastavenie a lepšia medzirezortná spolupráca. Iba tak sa nám podarí dopady pandémie na duševné zdravie ľudí a zvýšenie počtu pacientov dobre zvládať.

Zložitá otázka, ale predsa. Aké sú základné pravidlá pre zachovanie psychického zdravia v tejto turbulentnej dobe?

V poslednej dobe mi zarezonoval jeden „recept“ práve od klienta – Dúfať a nezúfať. Je v ňom veľká pravda, pretože veľa nášho zvládania súvisí práve s nastavením mysle. Pomáha pozerať vpred a vedieť, že pandémia tu nie je naveky, raz skončí a my zas budeme žiť inak. Taktiež je dôležité zostať v kontakte sám so sebou, nepozerať len na to, čo sa deje okolo, ale pozerať aj do svojho vnútra, čo sa deje v nás. Pozorovať čo nám robí dobre, čo nám pomáha záťaž zvládať a to posilňovať, pestovať. Ak sa nedá robiť, to čo by sme chceli a pomáhalo nám predtým, skúsme to dočasne modifikovať alebo vymeniť za niečo podobné. Za kreativitu aj zvládnutie náročných chvíľ sa treba pochváliť, podeliť sa o nápad a skúsenosť aj s inými.

Z toho vyplýva, že zlé veci treba dať bokom?

To sa samozrejme úplne nedá, preto zjednodušene povedané ich treba vyvažovať, aby sme si udržali balans. To čo viete, že vám dobre nerobí, treba minimalizovať, napríklad sledovanie správ, zaoberanie sa politickou situáciou, zapájanie sa do znepokojujúcich diskusií. Skúste sa sústrediť aj na iných vo svojom okolí, pozorovať čo prežívajú, či viete niekomu pomôcť a pokúste sa o to. Ak vás ubíja stereotypný režim, občas z neho vykročte a doprajte si „day off“ v robení len toho, čo a kedy sa vám chce, alebo len toho nevyhnutného. Ak cítite chaos a ťažšiu schopnosť koncentrovať sa, skúste si nastaviť aspoň základný režim a dodržiavať ho.

Môže v tomto smere pomôcť aj úprava životosprávy?

Dobrá životospráva pomáha posilňovať a regenerovať našu imunitu fyzickú aj psychickú. Dostatočne spite, vyvážene jedzte, doprajte si pohyb na čerstvom vzduchu. Venujte čas ľuďom, na ktorých vám záleží, ale aj sebe. Každý deň si nájdite aspoň malý dôvod na úsmev, potešenie, obdivovanie krásy, nechajte tieto emócie preniknúť do vášho vnútra, podržte si ich a pripomínajte si ich aj počas iných dní. Buďte tvoriví, byť tvorcom niečoho je veľmi povzbudzujúce. Kreslite, vyfarbujte, píšte, fotografujte, vyrábajte dekorácie, renovujte, inovujte, budujte, zasaďte niečo a pozorujte ako to rastie. Pestujte ručné práce, pečte, zatancujte si, zaspievajte, oblečte si niečo pestré. Ak vám už nič z tohto nefunguje a vy sa cítite zle, neváhajte vyhľadať pomoc na Linke dôvery Nezábudka na t. č.: 0800 800 566 alebo na webe www.linkanezabudka.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #linka dôvery #duševné zdravie #Liga za duševné zdravie #koronakríza #Mgr. Alexandra Dzureková

+ Výzvy vás posunú ďalej, čeľte im s odvahou.
Ak chcete niečo dosiahnuť, stačí len ísť podľa plánu....

+ Zamerajte sa na konzistentnosť, kľúč k úspechu.
Nebojte sa toho čo bude, pre vás všetko dopadne najlepšie ako...